Nie sú len oporou, sú druhou pumpou. Ako k zdraviu srdca prispievajú lýtkové svaly?
Výhody pravidelného pohybu pre zdravie srdca sú nesporné a dávno dokázané. Akákoľvek aktivita, ktorá rozbúši srdce, pomáha udržiavať pružnosť ciev, prirodzene znižuje krvný tlak, zlepšuje citlivosť na inzulín a podporuje celkovú dobrú kondíciu kardiovaskulárneho systému.
Nemusíte sa však nutne zadýchať na to, aby ste srdce udržiavali vo forme. Jednou z účinných, no často prehliadaných metód je aj podpora nášho „druhého srdca“. Týmto termínom lekári a fyziológovia často označujú lýtkové svaly.
Anatomický mechanizmus, vďaka ktorému svaly lýtok stláčajú žily v dolných končatinách a pomáhajú poháňať krv smerom nahor k srdcu, je v súčasnosti často obeťou moderného životného štýlu. Sedavého spôsobu života a nedostatku pohybu.
Lýtka si naťahujte denne
Lýtkové svaly sú primárne zodpovedné za to, aby človeku pomohli chodiť, behať, skákať či stáť na špičkách. Kľúčové sú však aj pre kardiovaskulárny systém – svojím pohybom totiž fungujú ako prirodzená svalová pumpa.
Ak strávite väčšinu dňa sedením za počítačom, táto pumpa zostáva dlhšie nehybná. Vypnutá.
Krv v dolných končatinách začína stagnovať, žily sú pod neustálym tlakom a lýtkové svaly, ktoré majú zabezpečovať jej plynulý návrat späť k srdcu, postupne ochabujú.
Stačí, že pokrútite členkom alebo zdvihnete päty zo zeme, a svaly dostanú impulz, aby stlačili žily hlboko v dolnej časti nôh a vypudili krv nahor proti gravitácii. S každým ďalším krokom sa do práce naplno zapája celá svalová pumpa.
Pravidelné sťahovanie a uvoľňovanie lýtok funguje ako čerpadlo, ktoré krv tlačí späť k srdcu.
Keď sa lýtkové svaly stiahnu, drobné jednosmerné chlopne vo vnútri žíl sa otvoria, keď sa uvoľnia, chlopne sa opäť zatvoria a zabránia spätnému toku krvi.
Hoci žiaden sval nefunguje izolovane, práve tento mechanizmus získava na význame najmä s pribúdajúcim vekom. Starnutím totiž prirodzene klesá elasticita ciev, tepny tuhnú a plynulosť prietoku krvi sa zhoršuje. Často to vedie k narastajúcemu krvnému tlaku aj k vyššiemu riziku infarktu či mozgovej príhody.
