Nemecko buduje najväčšiu armádu v Európe. NATO by viedlo iný druh vojny ako Ukrajina, vraví tajomník
Nemecko mení odvody aj nákup techniky. Štátny tajomník spolkového ministerstva obrany Nils Schmid z nemeckej sociálnej demokracie hovorí, že vzostup krajnej pravice v Nemecku ukázal, že sa treba viac zaoberať problémami ľudí. Krajinské voľby sú však len ukazovateľom, vláda by sa mala posudzovať podľa toho, čo dosiahne.
Ministerstvo obrany sa zaoberá najmä čo najrýchlejšou modernizáciou nemeckej armády (Bundeswehru). O nové technológie budeme súťažiť, aby si vojaci mohli vybrať. Meníme zákony o vojenskej službe aj systém nákupu, opisuje Schmid zmeny, ktoré majú viesť k tomu, aby bol Bundeswehr o pár rokov najväčšou európskou armádou a pomohol zaistiť bezpečnosť strednej Európy. Rozhovor poskytol na konferencii Prague Defence Summit organizovanej think-tankom International Institute for Strategic Studies (IISS).
Hoci Nemecko vďaka ústavnej zmene získalo značný fiškálny priestor, kladie dôraz na efektivitu. Sleduje dvojkoľajný prístup: jedným je zaplnenie medzier, druhým je modernizácia ozbrojených síl zavedením nových technológií. Vzhľadom na to, že krajina za posledných dvadsať rokov nevydávala na obranu dosť peňazí, naliehavo potrebuje získať aj tradičné systémy. Viac tankov, obrnených vozidiel či munície potrebuje, aby mohla bojovať v blízkej budúcnosti. Zároveň chce rýchlo zaviesť dronovú a antidronovú technológiu, protivzdušnú obranu, systémy presných úderov dlhého dosahu a nové dimenzie vojenského vesmírneho vybavenia.
Podľa Schmidta nie je v tom, že sa robí oboje, žiadny rozpor, pretože sa to dopĺňa. Bojisko budúcnosti sa opisuje ťažko a nemali by sme padnúť do pasce, keď sa budeme pozerať len na nedávny vývoj na Ukrajine. Ak bude NATO nútené brániť svoje územie, povedie iný druh vojny ako Ukrajina. Nie je však pochýb o tom, že budúcnosť spočíva v premyslenej kombinácii pilotovaných a nepilotovaných systémov na mori, na zemi aj vo vzduchu, a preto musíme byť pripravení robiť oboje.
Na otázku, či má Nemecko koncepciu ako Briti, ktorí predstavili pravidlo 20-40-40, pokiaľ ide o to, aké percentá sa musia použiť, Schmid odpovedá, že sa to nedá vyjadriť v percentách alebo v absolútnych sumách, pretože rozhodujúcu schopnosť môžete získať za menej peňazí, než koľko miniete na vysoko vyvinuté, zložité zbraňové systémy. Nemecko však chce zvýšiť inovačný prvok v obrannom rozpočte. A ak sa pozriete na niektoré z veľkých položiek, na ktoré už míňa peniaze, ako je digitalizácia pozemného boja, ide o obrovský projekt. Vždy budete mať prvky modernizácie spojené s tradičnými zbraňovými systémami; aj tank alebo stíhačka sa veľmi líšia od toho, čo sme mali pred dvadsiatimi rokmi, a to vďaka softvérovým prvkom alebo prvkom ochrany proti dronom.
V súvislosti s dilemou, ktorú vidno napríklad pri zbraniach ďalekého dosahu, keď vojaci hovoria, že najprv musíme mať doktrínu, ako ich použiť, až potom môžeme niečo kúpiť, Schmid uvádza, že v prvom rade musia vojenskú doktrínu vypracovať plánovači Severoatlantickej aliancie a samotná armáda. Nemecko sa na politickej úrovni riadi vojenským odporúčaním svojich síl a v tomto kontexte sú schopnosti presných úderov dlhého dosahu kľúčové, pretože to je jednoznačne poučenie z vojny na Ukrajine. Protivzdušná obrana sama osebe nestačí.
