Reparát nevyšiel. Dôležité ľudskoprávne stredisko zostáva bez vedenia
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP) aj naďalej ostáva bez nového vedenia. Správna rada ani na druhý pokus nerozhodla o tom, kto bude túto kľúčovú národnú inštitúciu v oblasti ochrany základných práv viesť v ďalšom funkčnom období.
Voľba sa mala konať v pondelok, predchádzať jej malo verejné vypočutie kandidátov, k nemu však nedošlo. Členovia a členky Správnej rady sa nedokázali zhodnúť na tom, či prihlásení uchádzači spĺňajú kritériá pre voľbu. Jedným zo zákonných kritérií pre zaradenie do voľby je, že daný kandidát je činný v oblasti ochrany ľudských práv alebo ochrany práv detí.
Doterajšej výkonnej riaditeľke, sociologičke Silvii Porubänovej, sa trojročný mandát skončil práve v deň voľby 2. novembra. Kým nebude v novom výberovom konaní úspešne zvolený nový šéf strediska, inštitúciu povedie dočasne poverený riaditeľ a právnik Tomáš Földes, ktorý v stredisku pracuje ako lektor.
Kto sa hlásil a prečo neprešli
Do výberového konania na funkčné obdobie 2026 – 2029 sa prihlásili dvaja kandidáti. Prvým bol Ondrej Križko, ktorý pôsobil na Veľvyslanectve Holandského kráľovstva na Slovensku ako špecialista pre politické záležitosti a právny štát. Druhým bol Ľuboš Kuník, ktorý pracoval ako vedúci oddelenia správy majetku na Úrade pre správu zaisteného majetku.
Ide v krátkom čase už o druhú neúspešnú voľbu nového šéfa či šéfky inštitúcie. Správna rada nedokázala zvoliť vedenie ani v predchádzajúcom septembrovom výberovom konaní. Vtedajšia kandidátka Andrea Trégerová, riaditeľka odboru ľudských zdrojov v Železničnej spoločnosti Slovensko, taktiež nesplnila podmienky, ktoré by ju kvalifikovali na verejné vypočutie.
Dôležitosť strediska a jeho úlohy
Národné inštitúcie pre ľudské práva fungujú vo svete ako nezávislé orgány zriadené na základe dohôd štátov s OSN. Ich poslaním je monitorovať dodržiavanie práv, poukazovať na ich porušovanie a strážiť demokratické hodnoty. Na Slovensku túto rolu plní práve SNSĽP.
Stredisko nielenže hodnotí dodržiavanie antidiskriminačného zákona, ale ako jediná inštitúcia svojho druhu u nás poskytuje bezplatnú právnu pomoc obetiam diskriminácie, zastupuje ich v súdnych sporoch a realizuje výskumy. Odborníci považujú za kľúčové najmä monitorovanie nového ústavného zákona o rovnakom odmeňovaní.
O tom, kto inštitúciu povedie, rozhoduje mix akademických a priamo politických nominantov. Svojich zástupcov do rady dosadzujú najvyššie politické špičky – po jednom členovi priamo menuje predseda parlamentu, prezident, premiér aj minister práce. Zvyšok rady dopĺňajú zástupcovia, ktorých menujú dekani štyroch právnických fakúlt a jedného člena nominuje verejný ochranca práv.
Voľba je naplánovaná na január
K neúspešnej voľbe sa vyjadrila aj Janka Debrecéniová, predsedníčka volebnej komisie. Podľa nej by stredisko malo v budúcnosti naplno využívať všetky kompetencie, ktoré mu zákon zveruje, a zamerať sa aj na strategické kauzy so systémovým presahom.
„Nevnímam dnešný výsledok ako nevyhnutne negatívnu vec, ale ako príležitosť nájsť a zvoliť silného kandidáta alebo kandidátku s nespochybniteľným ľudskoprávnym pozadím,“ uviedla Debrecéniová.
Správna rada predloží svoje nominácie do 22. januára budúceho roka. Ďalšia voľba je naplánovaná na 29. januára 2027.
