Staviteľ diaľnic zachránil kúsok rieky svojho detstva. Slovensko má tak ďalší chránený klenot
Ján Gábor stojí pri Ipli, ktorý ho sprevádza prakticky celý život. Pre neho je Ipeľ súčasťou domova. „Vyrastal som na mieste, kde sme boli s Ipľom doslova zžití a akoby nám vtiekol do života,“ hovorí.
Dnes má tento vzťah konkrétnu podobu. Je ňou súkromné chránené územie Ipeľská niva pri Brezničke. Rozprestiera sa na ploche 12,71 hektára a ide o jednu z posledných zachovaných častí prirodzenej riečnej krajiny horného Ipľa.
Ide o piate súkromné chránené územie na Slovensku. Kľukatí sa krajinou, vytvára meandre a pri vyššej vode sa môže rozliať do okolitej nivy. Medzi vzácnymi druhmi je aj korunkovka strakatá, kriticky ohrozená rastlina.
Ján Gábor sa vyučil za staviteľa a štrnásť rokov pracoval na stavbách diaľnic. „Na jednej strane som robil svoju prácu, na druhej cítil, že to nie je práve to, čo ma napĺňa. Keď som sa vracal domov, vždy ma to ťahalo k Ipľu.“
Myšlienka ochrany rieky zostávala v pozadí. Pri práci na Úrade životného prostredia v Poltári sa dostal bližšie k ochrane prírody. Spolu so štátnymi ochranármi pripravili materiál záujmového územia s názvom Meandre Ipľa. „Dúfali sme, no boli sme trochu naivní, že sa nám to podarí niekedy vyhlásiť za prírodnú rezerváciu,“ spomína.
Nepodarilo sa. Myšlienka na čas pohasla. Kľúčovým momentom bola veta od Mariána Jasíka: „Tak ty to sprav.“ Gábor si uvedomil, že ak niečo chce, nikto to za neho nespraví.
Nasledovala práca s pozemkami, pozemkové úpravy a získavanie parciel. Podarilo sa poskladať pozemky s rozlohou približne dvanásť hektárov. Po ukončení pozemkových úprav v roku 2023 mal v rukách súvislejšie územie na pravom brehu Ipľa.
Oslovil občianske združenie Slatinka a Martinu Paulíkovú z WWF Slovensko. Tím WWF začal sústreďovať podklady, nasledovali odborné prieskumy biotopov, rýb či netopierov. Projekt súkromného chráneného územia bol spracovaný v lete 2024 a 20. decembra 2024 putoval na Okresný úrad v Banskej Bystrici.
Nasledovali ďalšie mesiace dopĺňania podkladov a rokovaní. Od prvého stretnutia v teréne 7. októbra 2022 prešli takmer štyri roky. Až 1. júla 2026 sa Ipeľská niva pri Brezničke stala chráneným areálom.
Pre ekologičku Martinu Paulíkovú je horný úsek Ipľa veľmi cenný. „Rieka nie je len samotný vodný tok, teda voda, ktorú na prvý pohľad vidíme. Neviditeľná rieka tečí aj pod nami,“ podotkla. Územie, ktoré drží vodu v okolí rieky, je dôležité ako prevencia pred suchom či povodňami.
Ipeľská niva pri Brezničke je prvým súkromným chráneným územím, ktorého vznik motivovala ochrana rieky. „Je tu veľmi veľa vlastníkov a tieto chránené územia sa môžu vyhlasovať iba s ich súhlasom. O to je cennejšie, že ide o iniciatívu miestnych,“ uviedla Paulíková.
Vyhlásením územia za chránené sa práce nekončia. „Musíme sa o toto územie ďalej starať, vysádzať stromy popri rieke, kosiť záplavové lúky, rozmýšľame nad náučným chodníkom,“ doplnila Paulíková. WWF Slovensko pripravilo verejnú výzvu pre ľudí, ktorí chcú k ochrane prispieť.
„Musíme si uvedomiť, že najskôr bol Ipeľ a my všetci sme tu len hostia,“ hovorí Ján Gábor. Táto veta v sebe skrýva celý príbeh.
