Francúzsko a Slovensko blokovali sankcie EÚ, dôvodom má byť prepustenie väznených Francúzov
Členské štáty EÚ mali v pondelok posledný deň na predĺženie sankčného zoznamu voči ruským občanom a firmám, inak hrozilo, že 15. septembra prestanú platiť. Plán nečakane zmaril odpor Slovenska a Francúzska, ktoré sa mali spojiť v požiadavke vyradiť rusko-uzbeckého miliardára Ališera Usmanova.
Individuálne sankcie boli preto nezvyčajne predĺžené len o jeden týždeň namiesto navrhovaných 12 mesiacov. Hovorca írskeho predsedníctva Rady EÚ uviedol, že lídri si tak vytvorili dodatočný priestor na rokovania.
Dôvody zmeny názoru Paríža ostali nejasné. Francúzska delegácia ho bližšie nevysvetlila, len uviedla, že súvisí „so samostatnou otázkou týkajúcou sa národnej bezpečnosti“.
„Radi by sme pozitívne reagovali na našich medzinárodných partnerov, ktorí sa na nás obracajú v súvislosti s pánom Usmanovom,“ uviedol v pondelok francúzsky diplomat. Nepriamo tak potvrdil záujem o vyradenie Usmanova. Slovensko sa k požiadavke oficiálne nepriznalo, hoci za neho otvorene lobovalo už v marci.
Podľa predstaviteľov EÚ a diplomatov Paríž nalieha na vyradenie Usmanova, aby zabezpečil prepustenie nešpecifikovaného počtu francúzskych občanov zadržiavaných v Azerbajdžane, ktorý je blízkym spojencom Uzbekistanu, odkiaľ Usmanov pochádza. Navrhovaná „výmena väzňov“ má byť podmienená súhlasom celej 27-čky. Francúzsko informáciu odmietlo komentovať.
Reakcie európskych partnerov boli zjavné. „Tajomná“ francúzska otočka vyvolala veľké rozpaky a nevôľu. Jeden z diplomatov prirovnal prístup „niečo za niečo“ k taktike maďarského expremiéra Viktora Orbána.
Ďalších predstaviteľov popudilo, že k ústupkom voči Rusku má prichádzať v čase, keď piatym rokom vedie vojnu proti Ukrajine a podniká hybridné útoky aj na území EÚ. „Francúzsko nechce ustúpiť, ale v tejto chvíli by to vyslalo úplne nesprávny signál,“ povedal jeden z predstaviteľov.
Diplomati upozorňujú na nebezpečný precedens. „Ak to Francúzsko presadí, aj ostatné krajiny prídu s vlastnými oligarchami, ktorých budú chcieť vyčiarknuť zo sankčného zoznamu. A začne sa to rúcať ako domček z karát,“ uviedol jeden z nich.
Holandský europoslanec Thijs Reuten dodal: „Nechceme vysielať signál, že ak ste ruský oligarcha, ktorý sa chce dostať zo sankčného zoznamu, [mali by ste] držať niektorých Európanov ako rukojemníkov.“
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky na X uviedol, že sa o situácii rozprával s prezidentom Macronom. Členské štáty majú o zozname debatovať aj dnes.
Okrem predĺženia sankcií voči vyše 3-tisíc ruským subjektom majú podľa portálu navrhnúť rozšírenie zoznamu o ďalších 1 600 mien.
Slovensko svoj postoj oficiálne nekomentuje
Slovensko pôvodne prišlo na rokovania s dvomi požiadavkami. Presadzovalo, aby sa sankcie nepredĺžili o rok, ale len o šesť mesiacov, a zároveň malo zopakovať požiadavku o vyradenie dvoch mien zo zoznamu.
Vláda svoju pozíciu odmieta komentovať. Prvú požiadavku nepriamo potvrdil premiér Robert Fico počas stretnutia lídrov V4 v Bratislave, kde uviedol, že sa rokuje o dĺžke predĺženia sankcií.
Rezort diplomacie informácie nevyvrátil ani nepotvrdil. Odvolal sa na „neverejný charakter diskusií“.
Obe slovenské požiadavky už majú precedens. Pri sankčných balíkoch členské štáty v júni pristúpili k predĺženiu zo šiestich na 12 mesiacov, čo zúžilo priestor na časté vetovanie. Vláda už v minulosti bojovala o vyškrtnutie mien, naposledy v marci, keď sa spolu s Orbánom zasadzovala aj o vyradenie Michaila Fridmana.
Podľa vládneho zdroja sa Slovensko otvorilo možnosti predĺženia sankcií na rok, ak sa zo zoznamu vyškrtne aspoň jedno z požadovaných mien.
Usmanov je podľa úradného vestníka EÚ z februára 2022 „prokremeľský oligarcha s mimoriadne úzkymi väzbami na ruského prezidenta Vladimira Putina“. Podnikateľ uzbeckého pôvodu svoje zaradenie dlhodobo právne namieta a odmieta označenie oligarcha.
Izraelsko-ruský podnikateľ Michail Fridman je hlavný akcionár Alfa Group, do ktorej patrí ruská banka Alfa Bank. Podľa EÚ má silné väzby na Putinovu administratívu.
Rádio Slobodná Európa informovalo, že na vyradenie Usmanova tlačili aj Turecko, Azerbajdžan a tri stredoázijské republiky. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan poslal 2. marca list priamo Ficovi so žiadosťou o podporu zmeny v zozname.
Marcový apel Slovensku nevyšiel a ani jeden z miliardárov vyradený nebol. Sankcie boli predĺžené na poslednú chvíľu pred vypršaním 15. marca. Vyškrtnuté boli len dve osoby – Maja Bolotova, dcéra šéfa ruskej spoločnosti Transnefť, a holandský podnikateľ Niels Troost.
Ficovej vláde sa už v minulosti podarilo presadiť vyradenie európskeho šéfa Nočných vlkov Jozefa Hambálka, ktorý bol na zoznam zaradený v lete 2022.
