Ruská výstava v Bratislave označuje Krym za ruské územie, rezort diplomacie to odmieta
Ruské veľvyslanectvo na sociálnych sieťach zverejnilo informáciu o otvorení fotovýstavy v Bratislave s názvom „Krymské zlato: ‚civilizovaná‘ Európa drancuje ruské poklady“. Výstavu pripravila Ruská vojensko-historická spoločnosť.
Expozícia označuje anektovaný ukrajinský Krym za územie Ruska a prezentuje ruskú verziu niekdajšieho sporu s Holandskom o archeologické artefakty z krymských múzeí. Tie boli načas vystavené v Amsterdame. Po anexii Krymu v roku 2014 tamojšie súdy rozhodli, že artefakty sa nenavrátia na okupované územie, ale priamo Ukrajine.
Veľvyslanectvo vo svojom príspevku na Facebooku toto rozhodnutie spochybňuje, hovorí o „nebezpečnom precedense politizácie kultúrneho dedičstva“ a tvrdí, že exponáty boli odcudzené „kyjevským režimom spolu s jeho európskymi patrónmi“.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na otázky k výstave reagovalo, že o jej konaní nebolo z ruskej strany informované a pri jej organizácii neposkytlo žiadnu súčinnosť. Rezort zároveň uviedol, že v súčasnosti preveruje jej okolnosti.
Ministerstvo na ďalší deň vydalo oficiálne stanovisko, v ktorom sa od exhibície dištancovalo a jej odkaz označilo za neprijateľný.
Rezort diplomacie: Odkaz výstavy je neprijateľný
Ministerstvo sa podľa vlastného vyjadrenia s prezentáciou a zverejnenými informáciami v rámci výstavy nestotožňuje a označilo ich za nevhodné.
„Verejnú propagáciu obhajujúcu odňatie územia suverénneho štátu silou v rozpore so základnými princípmi medzinárodného práva zakotveného v Charte OSN a Helsinskom záverečnom akte z roku 1975 považujeme za neprijateľnú,“ uviedol rezort diplomacie.
Náplňou činnosti kultúrnych inštitúcií má byť podľa ministerstva propagácia vzájomného porozumenia a spolupráce medzi národmi a kultúrami.
„Slovensko vníma pôsobenie takýchto inštitúcií na upevňovanie vzťahov. Považujeme preto za nevhodné, ak Ruské centrum vedy a kultúry v Bratislave prezentuje tému, ktorú Slovensko jasne považuje za porušenie medzinárodného práva,“ uvádza sa v stanovisku.
V závere vyjadrenia sa rezort zastal Ukrajiny. „Podporujeme zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach, ktoré musia byť rešpektované a nesmú byť menené silou,“ dodal rezort.
Slovenská oficiálna pozícia sa nemení
Oficiálna slovenská pozícia uznáva územnú celistvosť Ukrajiny vrátane okupovaného Krymu. Pod tento postoj sa premiér Robert Fico podpísal aj počas jedného z prvých medzivládnych rokovaní s ukrajinskou vládou v Michalovciach v roku 2024.
Fico a jeho vtedajší ukrajinský náprotivok Denys Šmyhaľ vtedy podpísali dokument s názvom cestovná mapa, ktorý prehĺbil spoluprácu medzi oboma krajinami. Okrem iného sa v ňom píše, že Slovensko odsudzuje porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie prostredníctvom jej nezákonnej, neoprávnenej a nevyprovokovanej agresívnej vojny voči Ukrajine.
Za posledný čas ide o druhý kritický postoj slovenskej diplomacie k Rusku. Len pred týždňom si minister Juraj Blanár predvolal ruského veľvyslanca na Slovensku, aby mu vyslovil protest proti útoku na ústredie Ukrajinskej bezpečnostnej služby v Kyjeve, ktoré sa nachádza blízko slovenskej ambasády.
Spor o skýtske zlato
Starobylé artefakty, takzvané skýtske zlato, o ktorých hovorí ruská výstava, majú odhadovaný vek zhruba dvetisíc rokov. Do Amsterdamu sa na výstavu dostali v roku 2014 zo štyroch múzeí na Kryme. Ten bol však následne nezákonne zabratý a anektovaný Ruskom.
Múzeum Allarda Piersona v Amsterdame požičané artefakty po skončení výstavy na Krym nevrátilo, pretože si nebolo isté, kto je ich právoplatným vlastníkom. Spor napokon rozhodli tamojšie súdy.
Holandský Najvyšší súd v júni 2023 nariadil, že skýtske zlato sa musí vrátiť priamo Ukrajine a nie krymským múzeám. Potvrdil tým rovnaké rozsudky ostatných súdov nižšej inštancie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Ukrajina má legitímne právo chrániť svoje kultúrne dedičstvo a že skýtske zlato by malo byť uchovávané na jej území, pokým sa situácia okolo Krymu nestabilizuje. Moskva rozhodnutie kritizovala a označila ho za politicky motivovaný a nebezpečný precedens.
Poklad sa napokon vrátil na Ukrajinu v novembri 2023, teda po takmer desiatich rokoch v zahraničí. Historici ukrajinského Národného historického múzea poďakovali amsterdamskému múzeu za starostlivé uchovanie artefaktov, ako aj za pomoc dostať ich domov.
