Krajina, ktorá si neverí, sa nemení
V súčasnosti je naša krajina postavená pred zásadnú otázku: Akou krajinou sa chceme stať? Táto otázka je kľúčová a nemožno ju podceňovať. Pri príprave Vízie Slovensko 2040, na ktorej som sa podieľala, sme sa snažili nielen popísať, aké reformy sú potrebné, ale aj objasniť, aké životy si želáme pre našich obyvateľov.
V roku 2001 som sa rozhodla uchádzať o prijatie na Princeton. Rodičia mali obavy o finančné prostriedky, ale napokon som získala štipendium. To, čo sa z pôvodného sna o vzdelaní stalo, ma naučilo, že rozhodnutie byť ambiciózna je rovnako dôležité, ako mať presvedčenie, že aj zlyhanie môže byť prístupné, ak sa to stane.
Pre zmenu nielen jednotlivca, ale aj celej krajiny je potrebné presvedčenie, že zmeny sú možné. Professor Marshall Ganz nám hovorí, že príbehy, ktoré si rozprávame o sebe, ovplyvňujú naše činy. Krajina, ktorá neverí vo svoje schopnosti, má veľké problémy s tým dosiahnuť pokrok.
Naša práca na vízii Slovensko 2040 bola výsledkom intenzívnej spolupráce s odborníkmi, ktorí pomohli analyzovať rôzne ciele a hodnoty. Pracovali sme na tom, aby sme skutočne porozumeli potrebám jednotlivcov—od detí, ktoré sa snažia naučiť slovenčinu, cez matky samoživiteľky až po dôchodcov, ktorí potrebujú prístup k lekárskej starostlivosti bez prekážok.
Naším cieľom je zabezpečiť, aby každý Slovák mal dôstojný život a prístup k lepším ekonomickým príležitostiam. V kontexte klimatických, technologických a demografických zmien potrebujeme moderný štát so silnými verejnými službami. Diskusia o vláde a vízii pre budúcnosť je naliehavá, najmä v súvislosti s pripravovaným programovým obdobím európskych fondov od roku 2028.
Nechýbajú však ani skeptické hlasy, ktoré považujú víziu za utopickú. Výzvy, ktorým čelíme, nie sú len technické zmeny, ale aj kultúrne posuny. Slovensko sa musí zastaviť a zamyslieť nad svojimi ambíciami a schopnosťou konať. Keď si predstavíme svet bez obmedzení, našou úlohou je hľadať spôsoby, ako tieto ambície previesť do reality.
Na začiatku milénia sme prešli dramatickými zmenami. Dnes máme možnosť postaviť sa na novú cestu, nie medzi realizmom a snom, ale medzi rezignáciou a odvážnymi aspirujúcimi víziami, ktoré sa odrážajú v našich životných príbehoch.