Kypr po dronovom útoku zostáva v pokoji, EÚ pripravuje reakciu
Na britskú vojenskú základňu v Akrotiri, ktorá je umiestnená na cypruskej pôde, zaútočil dron v noci na 2. marca 2026. Tento incident je súčasťou širšej vojenskej operácie, ktorú spustili Spojené štáty a Izrael proti Iránu. Británia, povolila USA používať svoje základne na tzv. „obranné“ útoky s cieľom eliminovať iránske rakety a odpaľovacie zariadenia.
Od začiatku tejto operácie sa stalo terčom odvetných útokov zo strany Teheránu niekoľko iných vojenských cieľov, pričom medzi nimi sú aj základne v Izraeli a štáty Perzského zálivu. Mnohí analyzujú dôsledky tohto útoku, najmä v súvislosti s geopolitickou situáciou v Európe.
Cyperský prezident Nikos Christodulidis potvrdil, že útok spôsobil menšie materiálne škody na britskej základni. Zároveň, v dôsledku hrozby ďalších útokov, muselo byť evakuované aj medzinárodné letisko v Pafose.
Diskusia o možnej aktivácii klauzuly EÚ o vzájomnej obrane je teraz aktuálna. Cypruská vláda zatiaľ nepožiadala o pomoc z EÚ, ale hlavnú hovorkyňu Európskej komisie, Paulu Pinho, uviedla, že toto téma sa bude rozoberať v nadchádzajúcich dňoch. „Budeme sa o nej diskutovať na plánovaných stretnutiach,“ dodala.
Článok 42 ods. 7 Lisabonskej zmluvy: Aké sú záväzky EÚ?
Podľa článku 42 ods. 7 Lisabonskej zmluvy, ak sa členský štát EÚ stane obeťou ozbrojenej agresie, ostatné krajiny majú povinnosť poskytnúť mu pomoc „všetkými prostriedkami, ktoré majú k dispozícii.“ Tento článok sa považuje za silnejší mechanizmus obrany v porovnaní s článkom 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý upravuje kolektívnu obranu medzi členskými štátmi NATO.
Cyprus je členom EÚ, ale nie je súčasťou NATO, čo znamená, že na ňu článok 5 neplatí. Vďaka svojej neutrálnosti v oblasti obrany však má Cyprus špecifické výhody aj nevýhody. Grécko na situáciu reagovalo zvýšením vojenskej pohotovosti, pričom oznámilo nasadenie dvoch fregát a dvojice stíhačiek F-16 na ochranu Cypru.
Geopolitické dosahy a obavy z ďalších útokov
Odborníci odhadujú, že tento incident môže signalizovať väčšie a širšie geostrategické napätie v regióne. Klaus Welle, bývalý generálny tajomník Európskeho parlamentu, uviedol, že útok na Cyprus naznačuje, že hrozby môžu zasiahnuť aj krajiny mimo bezprostredne ohrozených oblastí.
Európa teraz čelí výzvam na zníženie závislosti od USA v oblasti obrany. Napriek tomuto úsilí, sa situácia vyvíja opačne, pričom vyžaduje rýchlu a koordinovanú reakciu krajín EÚ.
Slovenská vláda sa postavila do ofenzívy, pričom politička opozície naznačila, že krajina mala svojich zástupcov na rokovaniach o koalícii ochotných, čo vláda osobne popiera.
Reakcia Európskej únie a budúce kroky
Vrcholní predstavitelia EÚ sa v súčasnosti zameriavajú na analýzu situácie a posilnenie obranyschopnosti členských krajín proti podobným hrozbám. Očakáva sa, že EÚ prijme opatrenia, ktoré posilnia jej kolektívnu obranu a zabezpečia, že členské štáty budú schopné rýchlo reagovať v prípade potreby.
Súčasný kontext útoku na Cyprus zdôrazňuje dôležitosť strategickej spolupráce a jednoty medzi členskými štátmi EÚ, aby sa čelilo moderným výzvam vojenskej a bezpečnostnej politiky.