Štyri roky od invázie: Spomienky a odkazy z Lučenca
Na Námestí republiky v Lučenci si miestni obyvatelia a ukrajinskí odídenci v predvečer štvrtého výročia vypuknutia vojny na Ukrajine pripomenuli bolestné udalosti, ktoré zmenili ich životy. Mnohí z nich zanechali kriedové odkazy s jasnými posolstvami proti vojne, ako sú „Stop Putinovi“, „Sláva Ukrajine“ či „Dosť bolo vojny“. Tento akt solidarity a spomienky zdôraznil nielen osobné utrpenie, ale aj hlboké prepojenie medzi Slovákmi a Ukrajinami, ktorí našli v tejto krajine nový domov.
Ruská vojenská invázia, ktorá sa začala presne pred štyrmi rokmi, spustila plnoformátový ozbrojený konflikt, ktorého dopady cítia aj dnes. Margaritka, Kyjevčanka, ktorá sa zúčastnila podujatia, si spomína na ten osudný večer, keď sa z pokoja zmenil život na nočnú moru. „S deťmi sme hrali šach, a keď nastali výbuchy, nielenže som stratila pokoj, ale aj pocit bezpečia. Na tie zvuky nikdy nezabudnem,“ zverila sa.
Počas vojny sa Margaritka so svojou rodinou najprv presídlila v rámci Ukrajiny, no nielen kvôli bombám, ale aj zúfalej situácii sa rozhodli utiecť do Slovenska, ktoré im poskytlo útočisko. Ruský jazyk a meno Vladimira Putina, ruského prezidenta, už pre ňu nemajú svoje pôvodné konotácie. „Pokiaľ budem nažive, ani moje deti, ani vnúčatá nikdy nepodajú ruku Rusovi, ktorý podporoval túto vojnu,” zdôraznila Margaritka s odhodlaním.
Odídenci Georgij a Oľga, ktorí tiež prišli z Chersonu, vyjadrili obavy z budúcnosti. „Dúfame, že sa vojna čoskoro skončí,” uviedol Georgij. „Situácia je alarmujúca, nemáme pocit, že by sa Putin rozhodol pre kompromis.” Preukázali vďačnosť za podporu Slovenska, aj keď sa obávajú o svojich blízkych na Ukrajine, ktorí čelili krutým zimám a nedostatku elektriny. Margaritka na to reagovala: „Zastavenie dodávok elektriny na Ukrajinu ma šokovalo. Môj otec v Kyjeve hovorí, že prežitie je čoraz ťažšie.”
Iniciatíva Lučenec zorganizovala spomienkové stretnutie, ktoré malo za cieľ posilniť solidaritu a zdieľať nádeje na lepšie zajtrajšky. Martin Landl zdôraznil, že „vojna je aj naša vojna“ a že by sa mala dostávať do popredia v diskusiách a akciách. Eva Martinková, ďalšia zúčastnená, poukázala na potrebu rešpektu a porozumenia, aby sa prekonali rozdiely spôsobené dezinformáciami a polarizovanými názormi.
Prítomní si zvolali aj symbolické zapálenie sviečok vo svojich oknách na znak spolupatričnosti. „Musíme hľadať cesty k sebe, pretože mnohí ľudia jednoducho prepadli dezinformačnej vojne,” uzavrela Martinková a zdôraznila potrebu tolerancie.
