Putinova schizofrénia medzi Madurom a Trumpom
Vladimir Putin, ruský prezident, sa v súčasnosti nachádza v paradoxnej situácii, ktorá sa dá opísať len ako schizofrénia. Na jednej strane sa pokúša identifikovať s Nicolásom Madurom, venezuelským diktátorom, ktorý sa po svojom odvezení do New Yorku pravdepodobne pripravuje na doživotný trest za korupciu a zločiny proti ľudskosti. Maduro, rovnako ako Putin, zjavným spôsobom nielen kontroluje moc, ale aj čelí bezprecedentnému tlaku zo strany USA.
Situácia sa komplikuje aj tým, že Putin a Maduro sú spojencami a partnermi v boji proti “kolektívnemu Západu.“ Avšak, Putinove ambície a jeho túžba po imperiálnych cieľoch musia byť teraz konfrontované s realitou, že Maduro, zdá sa, čelí svojmu koncu. Ruský líder musel prežívajú ťažké chvíle, keď zistil, že Maduro je teraz v rukách amerických úradov, a jeho vlastný režim hrozí podobným osudom.
Na druhej strane však Putinova situácia vzbudzuje aj jeho ambície vo vzťahu k Donaldovi Trumpovi. Ako hlava najväčšej krajiny na svete, Putin verí, že stojí na vrchole hierarchie moci. Môže sa tak vnuknúť pocit, že má právo na uplatnenie svojich imperiálnych túžob, pretože sa s Kremľom delí len o sféru vplyvu v ktorých môže zdôrazniť svoju dominanciu. Logika, ktorá tu vládne, je jednoduchá – silní si dohodnú svoje vplyvy, zatiaľ čo slabí sa budú musieť podriadiť.
Putinove obavy sú oprávnené, pretože ruskej armáde sa nedarí splniť ambiciózne ciele, ktoré si stanovila na začiatku konfliktu na Ukrajine. Zatiaľ čo Rusi plánovali bleskový útok na Kyjev, vojna sa pretiahla a vyžiadala si zhruba 96-tisíc mŕtvych, pričom ďalších milión ľudí muselo opustiť domov. Ekonomické straty sú astronomické, a hoci ruská ekonomika akosi obstála, určite nie v takom stave, ako predtým.
Medzinárodná situácia sa stáva ešte komplikovanejšou v súvislosti s nedávnym americkým zásahom vo Venezuele proti Madurovi. Táto operácia iba posilňuje úzkosť v Kremli, pretože demonštruje, že mocnosti, ako sú USA, si určujú vlastnú sféru vplyvu a nebránia sa vojenským intervenciám. Ak Amerika táto operácia zrejme vytvorila precedens, Putinovi sa ponúka otázka: bude Rusko schopné brániť svojich spojencov?
Aj napriek Putinovým ambíciám a snahám o zachovanie jeho moci, mu chýba potrebná sila na realizáciu takýchto zámerov. Dokonca ani Maduro mu nemal ako poskytnúť potrebnú pomoc, aj keď mali uzavretú zmluvu o strategickom partnerstve. Pokiaľ by Putin chcel, Ukrajina mohla byť už dávno v sfére ruskej pôsobnosti, ale realita naznačuje opak – Rusi naďalej čelí tlaku a neúspechom.
Putinova situácia z neho robí slabého hráča v porovnaní s mocnosťami ako je Čína a USA. Ak Amerika objavuje nové horizonty a prevzala kontrolu nad Venezuelou, aký vplyv to bude mať na agendu Ruska? Putin, presýtený ambíciami, sa ocitá v dilemách a ohľadom jeho reálnych možností získať späť tempo, ktoré mu ušlo.
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/putin-medzi-madurom-a-trumpom-pise-petra-prochazkova
