Bombardovanie Prešova: Tragédia z druhej svetovej vojny
20. december 1944 zostane navždy zapísaný v pamäti obyvateľov Prešova ako deň, keď sa mesto stalo svedkom hrozného bombardovania. K zabratiu došlo pred Vianocami, keď Sovietska armáda uskutočnila kobercový nálet, ktorý zanechal za sebou desiatky mŕtvych a množstvo zničených budov. Útok, aj keď sa deklaroval ako cílený na strategické vojenské ciele, v skutočnosti neúprosne zasiahli civilné obyvateľstvo.
Najvyšší počet obetí zaznamenali po dopade bômb na väznicu gestapa na Konštantínovej ulici, kde zahynulo 120 väzňov z rôznych častí Šarišsko-zemplínskej župy. Okrem nich prišlo o život odhadom ďalších 130 až 150 civilistov a približne tristo nemeckých vojakov, čo ukazuje na krutú realitu vojny, ktorá si nevyberá.
Podľa historika Igora Lazoríka, údaje o škodách a obetiach vychádzajú z dokumentov, ktoré vytvoril Miestny národný výbor v Prešove. V dôsledku náletu bolo úplne zničených 85 domov, pričom ďalších 250 utrpelo vážne škody. Celkovo bolo vyše 3700 bytov neobývateľných, čo jasne ilustruje devastáciu, ktorú mesto zažilo.
Nálet sa začal pred 19. hodinou a trval hodinu a dvadsať minút. Nebo osvietili svetelné rakety, známe ako „Stalinove sviečky“, a početné bomby spôsobili značné škody na všetkých hlavných uliciach, vrátane Hlavnej a Slovenskej. Množstvo kultúrnych a historických budov, ako mestské divadlo či františkánsky kostol, boli zasiahnuté.
Frustrujúce pre obyvateľov bolo, že bombardovanie, pri ktorom civilistom pričinili útrapy, sa začalo odvíjať od údajov získaných rozviedkou partizánskej skupiny. Vojenské ciele, ako železničná stanica, ktorá sa mala zničiť, ostali nepoškodené, čo vzbudzuje otázky o nutnosti a efektívnosti tohto útoku.
Ľudovít Petraško, historik a pedagóg, podotýka, že tajemstvo bombardovania Prešova zostáva dodnes nejasné. Existujú názory, že jeho určením boli informátori na miestach, ktorých hlásenia sa dostali k okupantom. Množstvo civilistov žilo v strachu, že ciele sú namierené práve na nich, čo dodatocne vzbudilo nedôveru voči takzvaným osloboditeľom.
Po vojne sa o týchto udalostiach hovorilo len veľmi málo. Mnohé noviny sa odvážili zmieniť o traume bombardovania až v 80. rokoch, kedy sa pravda o týchto smutných udalostiach začala znova otvárať. Historici poukazujú na to, ako bola situácia interpretačne manipulovaná a1867944743 manipulovali a ideologicky zneužívaná v prospech obrazov o osloboditeľoch.
Útok na Prešov bol bolestivou pripomienkou skutočných nákladov vojny, ktoré na civilnom obyvateľstve zostali a nezmazateľne sa vpísali do jeho histórie. Dnes, po 81 rokoch, je dôležité nezabúdať na tieto tragédie a vyvodiť z nich poučenia pre budúce generácie.
