Tragédia v Mašličkove: Zlyhanie štátu a neprávosť voči obetiam
Tragédia, ktorá zasiahla Mašličkovo na Luníku IX v Košiciach, sa stala zrkadlom hlbokého morálneho dna súčasnej vlády. Dve deti prišli o život v požiare chatrče, zatiaľ čo ich matka, popálená a s jedným dieťaťom v náručí, utekala pred plameňmi. A čo robí premiér tejto krajiny? Namiesto empatie a súcitu sa uchyľuje k politickej krutosti a obviňuje matku ako hlavnú vinníčku nešťastia, zatiaľ čo nevenuje pozornosť systémovým problémom, ktoré ju dostali do takejto situácie.
Premiérove slová neboli prejavom štátnika, ale skôr prejavom bezohľadnosti a snahy preniesť vinu na obete. Toto je len ďalší dôkaz toho, ako dlhodobé zlyhania štátu, najmä v oblastiach ako bývanie, prevencia požiarov a sociálna práca, vedú k tragédiám, ktorých sme svedkami.
Nie je to prvýkrát, čo nás zlyhania systému zasiahli. V posledných desiatich rokoch zomreli pri požiaroch v marginalizovaných komunitách desiatky detí. Tieto tragédie nie sú len nepríjemnými náhodami; sú výsledkom prehliadaného a zanedbávaného systému. Tento rok utrpelo už 11 ľudí, z toho 9 detí, kvôli nedostatočnej ochrane a prevencii.
Politika strachu a vyhovoriek
Politická situácia v krajine je zúfalá. Koaliční predstavitelia sa snažia nájsť vinníka v tých, ktorí sa nemôžu brániť. Akékoľvek zlyhanie vlády sa snažia prisúdiť opozícii alebo cudzím silám, zatiaľ čo ignorujú vlastnú zodpovednosť za súčasný stav verejných financií a rastúcej chudoby v krajine. Realita je taká, že na Slovensku žijú státisíce ľudí v 500 segregovaných komunitách bez prístupu k základným službám, ako je voda, elektrina a kanalizácia.
Život v takýchto podmienkach znamená pre mnohé rodiny každodenný boj o prežitie. V zime sa musia rozhodovať medzi dvoma smrteľnými rizikami – zakúriť a riskovať smrť uhubením alebo nezakúriť a riskovať umrznutie. To nie je životná voľba; je to dôsledok dlhodobých zlyhaní štátu.
Čas na zmenu
Neustále sa opakujúce tragédie dokazujú, že ide o systémové zlyhanie. Štát a jeho vlády sa musia postaviť k realite segregovaných komunít a generačnej chudoby. Ak sa budú naďalej vyhovárať a obviňovať druhých, zostane tento cyklus nekonečný.
Na miesto útočenia na matku si obyvatelia zaslúžia počuť jasný záväzok od štátu, že sa začnú riešiť otázky týkajúce sa bezpečného bývania a základnej infraštruktúry. Je načase, aby štát prestal tolerovať, aby jeho deti žili v nebezpečných podmienkach, v ktorých by nemalo žiť žiadne dieťa.
Moc, ktorú majú verejní činitelia, je spojená so zodpovednosťou. A ak sa životy našich detí končia zbytočne, je to priamym dôsledkom toho, ako sa s touto mocou narába a ako sa ospravedlňuje systémové zlyhanie.
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/stat-zlyhal-vinnika-nasiel-v-matke-ktorej-zhoreli-deti
