Presýtený autobus plný generácií
Nie, už nie sú ako my. Mladí, sledujúci svoju virtuálnu realitu, sa zdajú byť celkom odlišní od generácie našich rodičov v tom veku. Ich komunikačné schopnosti? Zúžené na značky a emoji, zatiaľ čo ja a moji rovesníci sme si lámali hlavy s knihami a diskusiami. V autobuse na ceste do Trenčína sa mieša smiech s vulgarizmom. Prítomnosť týchto teenagerov pôsobí ako zrkadlo, v ktorom sa odráža ich zúfalstvo na vražednej kultúrne zmesi, akú sme nikdy nezažili.
Medzi vulgarizmami a čistou láskou
Vtipy smerujúce na stužkovú, pod farbami čiernych odevov, a jedno z dievčat s odznakom „100-percentná čistá láska“ mi prichádza do očí. Deti, ktoré sa smejú a šprýmujú, no pod povrchom ich zábavy sa skrýva téma, o ktorej by som pred desiatimi rokmi sníval: trénerské sedenia za deväťdesiat eur mesačne. Čo je vlastne táto realita veľkodušného boja s nárokmi doby? Kým my sme sa snažili o poznanie, oni zdolávajú prostredie spôsobom, ktorý je cudzí a vzdialený nášmu chápaniu.
Autobus ako ekonomický nástroj
Premýšľať o tom, že nikto z nás v autobuse nevybral dopravu kvôli ekologickým dôvodom, je trpké. Priviesť v lete potu a zimy, aby sme sa dostali z bodu A do bodu B, preč z divočiny. Utrhnutí z reálneho života, ktorí sa snažia mať aspoň prístup k akémusi „nášmu svetu“, sú prakticky predurčení k prežívaniu týchto trpkých rán. A tak sa nám tu všetkým skutočne premieta bledý obraz nekonečného uzavretého cyklu.
Ekologická ilúzia
Vzduch je presýtený rozprávkami o ochrane životného prostredia, ale realita je, že sme tu preto, lebo nemáme inú voľbu. Každé ráno sa vzbudíme na prahu systémom predurčených rozhodnutí. V tejto karuseli, kde autobus slúži ako prepravný prostriedok pre zúfalých a potom, navyše, aj pre profesionálnych „podnikov“ a odpadky, o ktorých sa niet ani zmienky, sa mi už viackrát zdalo, že som zabudol, čo znamená slobodne sa rozhodovať.
Pohľad na generácie
Vnímam zázraky nového sveta. Tí mladí sa možno nesú ako budúcnosť, ale mnohí z nich skutočne prepadli depresii. V našich životoch sme my mali svoje bitky, ale nie takéto osamelé vojny. Zanecháva to v nás otázku: sú ozaj diametrálne odlišní, alebo sa len snažia prežiť v systéme, ktorý ich pohltí ako skryté slabosti bežnej reality?
Zdroj: komentare.sme.sk/c/23560141/tak-pomaly-ako-sa-len-da.html
