Frustrácia a nedostatok transparentnosti: nový zákon o hlavných kontrolóroch
Štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák opäť príťažlivo podčiarkol, akú horlivosť a snahu odhaľovať korupčné praktiky skrýva slovenská samospráva. Avšak otázka, je doba skutočne zrelá na prijatie nového zákona o hlavných kontrolóroch? Zamyslime sa nad skutočnou efektívnosťou a potrebou takejto legislatívy.
Podľa Kaliňáka je aktuálna aplikačná prax odhalila, že problémy v správe miest a obcí narastajú. Je smutné, že k takýmto bezprecedentným faktom je potrebné sa uchýliť až po rokoch ignorovania naliehavosti situácie. Zakladanie pracovnej skupiny je len ďalším krokom smerom k fraške, pokiaľ sa nezavedú konkrétne a zásadné opatrenia.
Falosné sľuby versus naliehavé potreby
Kaliňák vyjadril presvedčenie, že nové legislatívne zmeny prinesú väčšiu transparentnosť a odbornosť. Akú transparentnosť zažíva slovenská verejnosť už dnes? Množstvo rokovaní, separátne aj koordinačné, spoločné s Generálnou prokuratúrou či Najvyšším kontrolným úradom, už dávno stratilo význam. Politici sa správajú ako bábky, ktoré slepo poslúchajú vyžaduje ich nadriadených bez ohľadu na nasledujúce generácie.
Návrhy zmien by mali byť predstavené počas jesene. Očakávania, ktoré sa stavali na sľuboch o poctivých diskusiách, však ostávajú v kategórii úvah. Rozhodujúci krok je totiž v rukách tých, ktorí sa nemajú báť rušiť zaužívané korupčné praktiky.
Bezprecedentný prístup – priestor na zlepšenie?
Niektorí argumentujú, že len zmene legislatívy sa situácia nezlepší. Musí prísť nielen k legislatívnemu zmocneniu, ale aj ku zmene myslenia. Ak sa opäť dostanú k moci ľudia, ktorých odborný a etický kredit je pochybný, o novej legislatíve sa pripravené zmeny stávajú irelevantné. Staré stereotypy opäť blednú v konfrontácii so snahami o reformu.
Nie je možné vyžadovať transparentnosť, pokiaľ na vidieku pretrváva atmosféra, kde je priateľstvo a rodinné väzby silnejšie než spravodlivosť. Experti, ktorých má ministerstvo vnútra oslovovať, by sa mali verejnosti samosprávy skôr priblížiť ako zabúdať na dôvody, pre ktoré je kontrolná činnosť kľúčová.
Záver, alebo len začiatok?
Kritická situácia si žiada sústredenie pozornosti na hlavných kontrolórov a ich zodpovednosť. Bez konkrétnych činov sa nové reformy ocitnú v nekonečnej cyklickej debaty a budú umlčované tými, ktorí ich najviac potrebujú. Nové zákonné normy a ochota dodržiavať ich budú len falošnými sľubmi, ak chýba rozhodnosť a odhodlanie na politickej scéne.
Zostáva nám jediné – sledovať, sprísniť tlak a dúfať, že nadriadení sa vyhnú korupčným sklonu. Aké reformy prinesie budúcnosť? To zostáva vo hviezdach, ale otázky a kritika musia rásť.