Nelítostné politické manévre na Slovensku
V slovenských politických vodách sa deje niečo, čo nemožno nazvať inak ako absurdným divadlom. Robert Fico, líder strany Smer, sa opäť ukazuje so svojou znášanlivou, no predsa iritujúcou rétorikou – „Buď dnes, alebo ústava nebude“. Tento výrok sa stal akousi mantrou, ktorou sa snaží zastrašiť oponentov a presadiť kontroverzné zmeny do ústavy.
V súčasnosti je atmosfera napätá, s nečakaným presunom hlasovania o zmene ústavy na piatok. Akoby sa politická scéna stala futbalovým zápasom, kde sú len dôležité gólové údery, ale bez reálneho záujmu o dôsledky pre slovenských občanov. Pod zámienkou zvýšenia kompetencií a ochrany tradičných hodnôt si politická elita pripisuje právo manipulovať s ústavou, akoby bola na to uzurpatívne zmocnená iba nimi.
Ústava ako nástroj moci
Momentálne sa je potrebné zamyslieť nad tým, prečo Fico tak vehementne potrebuje zmeniť ústavu. Je to naozaj záujem o ochranu identít a tradícií, alebo skôr snaha zamaskovať nedostatky vo vládnutí a zakryť nepopulárne opatrenia, ktoré sa už schválili?
Fakt, že sa Smer s Hlasom a SNS spojili, aby presadili túto nešťastnú novelu ústavy, poskytuje dokonalý obraz o ich prioritách – skôr boj o moc a nielen záujem o spravodlivé a rovné demokratické princípy. A tak, zatiaľ čo sa naši politici snažia dosiahnuť pozornosť verejnosti neuveriteľne hlúpymi tvrdzeniami, obyčajní ľudia zostávajú v tme bez reálneho vplyvu na svoje životy.
Strategie politického divadla
Zostať v pozadí v týchto politických manévroch je ďalšou z bláznivých stratégií, ktoré slovenskí politici používajú. Nečinnosť opozície na čele s KDH, ktorí odmietajú tieto praktiky, na druhej strane vytvárajú priestor pre neochotu koalície momentálne čeliť požiadavkám verejnosti. Jednoducho sa snažia zachovať si imidž akýchsi bojovníkov za pravdu a spravodlivosť. Neprehliadnime, že pred vôľou občanov sa súčasná vláda snaží za každú cenu zaistiť zisk vlastnej základne.
Každý pokus o tajné hlasovanie, ktoré by malo tento proces usmerniť do bezpečnejších vôd, sa zdá byť len ďalším pokusom o manipuláciu a kontrolu. Proste ďalší účelový ťah. Spoločnosť sa ocitá na križovatke, nezostáva iné, len sa pozerať, ako sa celý scenár vyvinie, a čeliť následkom – ak sa vôbec niečo zmení.
