Spojené štáty znova útočili na Irán. Vojna mala byť do volieb vyhratá
Americká vojna proti Iránu, ktorá sa začala 28. februára, mala byť hotová do štyroch až piatich týždňov, vyhlasoval začiatkom marca americký prezident Donald Trump. Svoje vyjadrenie odvtedy niekoľkokrát korigoval, v októbri hovoril, že Spojené štáty nebudú na Irán útočiť tesne pred kongresovými voľbami, ktoré sa v Amerike začali v utorok.
Spojené štáty napokon tesne pred začiatkom volieb na Irán zaútočili. V noci na utorok stredoeurópskeho času podnikli útok na ostrov Kešm v Hormuzskom prielive, informovala BBC s odvolaním sa na anonymné zdroje z prostredia americkej administratívy. Ozbrojené sily útok oficiálne nepotvrdili. Anonymní predstavitelia ho označili za „obmedzený a obranný“ a údajne bol odvetou za útoky iránskych Islamských revolučných gárd na americké lietadlá. Útoky sa časovo stretli nielen s voľbami, ale aj s údajne intenzívnejšími rokovaniami, v ktorých sa sprostredkovatelia snažia zabrániť prepuknutiu veľkej vojny po amerických kongresových voľbách.
Iránci strieľali na drony
Hoci Amerika útok oficiálne nepotvrdila, britská stanica cituje vyhlásenie Islamských revolučných gárd, ktoré tvrdia, že zostrelili dva americké drony MQM-170 Outlaw južne od ostrova Kešm a jeden dron MQ-9 východne od Hormuzského prielivu. CNN v utorok napísala, že americká operácia nebola rozsiahlou bojovou operáciou. „Bola to obranná operácia proti Iránu, ktorý používa strely zem-vzduch proti americkým prvkom,“ citovala CNN nemenovaného amerického predstaviteľa. Stanica poznamenala, že útok sa stal v predvečer amerických kongresových volieb, a pripomenula, že vojna od konca februára stále nie je vyriešená.
S odvolaním sa na Wall Street Journal CNN napísala, že podobné obmedzené útoky sa udiali už v minulosti, no Washington ich utajil. Ostrov je dôležitým bodom v zápase o kontrolu nad Hormuzským prielivom, strategickou ropnou tepnou, cez ktorú prechádza všetka ropa exportovaná z oblasti Perzského zálivu. Úžina dnes nie je dokonale uzavretá, no námorná premávka v nej je zhruba na 2,4 percenta predvojnového stavu, uvádza stránka Hormuzstraitmonitor.com.
Čo bude po voľbách?
Trumpovi sa do volieb konflikt s Iránom vyriešiť nepodarilo, hoci tvrdí, že rokovania prebiehajú. Viceprezident James David Vance, ktorý je tradične izolacionistickejší ako Trump, v pondelok oznámil, že Irán a USA v rokovaniach „urobili pokrok“. Teherán a Washington nerokujú priamo, ale cez sprostredkovateľov. „Konzultácie a diskusie sa veľmi zintenzívnili. Predostreli sme naše podmienky a plán a všetko závisí od politickej racionality Washingtonu,“ citoval The Independent iránskeho ministra zahraničia Abbása Araghčího.
Britský magazín ako prvý z možných povolebných scenárov iránskeho konfliktu uvádza vyrokovaný mier. Ako druhý scenár ponúka ďalšie letecké útoky. The Independent poznamenáva, že nová letecká kampaň by mohla byť drahá a mohla by zahnať teheránsky režim do ešte tvrdšej pozície. Okrem toho by hrozilo, že sa nepokoje prelejú do okolitých krajín a spôsobia škody na svetových komoditných trhoch. Jedno aj druhé sa udialo už v skorších fázach konfliktu, keď Irán strieľal na ciele Američanov a ich spojencov vo viacerých štátoch Perzského zálivu. Osobitným hráčom je Izrael, ktorý sa v ranej fáze do vojny proti Iránu zapojil tiež. Americký demokratický senátor Chris Murphy reagoval, že sa s vojenskými scenármi oboznámil a označil ich za „šialené“. „Trump údajne plánuje po voľbách obnoviť vojnu,“ vyhlásil.
Hľadá sa vinník
Vojna bez dohľadného konca je pre Trumpa politickým problémom aj doma. Jedným z jej dôležitých dôsledkov sú vysoké ceny palív, ktoré sa Biely dom pokúsil zaplátať kontroverznou dohodou o dovoze ruskej nafty. Magazín The Atlantic píše, že v Trumpovom kruhu rastie nespokojnosť s ministrom obrany Peteom Hegsethom. Anonymné zdroje magazínu povedali, že Hegseth voči prezidentovi nebol úprimný a výsledky operácií v Iráne mu podával ružovo. „Hegseth je dobrý v tom, že prezidentovi povie, čo chce počuť,“ povedal jeden z poradcov. Pentagón podozrenia poprel.
Atlantic dodáva, že ani keby sa Trump rozhodol pre eskaláciu, nemusí mu to zaručiť úspech. Irán by po ďalšej sérii vzdušných a raketových útokov mohol oslavovať vlastný vzdor, ako sa to už stalo po prvej epizóde koordinovaných americko-izraelských útokov. Eskalácia by navyše zaťažila stenčujúce sa americké zásoby munície. Trump si je podľa Atlanticu vedomý, že ani eskalácia voči Iránu by z mapy nevymazala hrozby iránskych spojencov, osobitne jemenskej teroristickej skupiny Húsíov. Navyše by ďalej tlačila nahor ceny energií, čo je podľa zdrojov magazínu jedným z dôvodov, pre ktoré sa Trump obrátil proti Ukrajine – chce na svetové trhy dostať ruské nerastné suroviny, aby tak tlmil dosah prípadných ďalších amerických útokov na Blízkom východe.
