Rusko ničí, Ukrajinci stavajú. Prečo im na obnovu nestačia ani miliardy z Bruselu?
Výpadky energie spôsobené ruskými útokmi na elektrárne a energetickú infraštruktúru Ukrajiny, tony vojenského odpadu či kontaminácia vôd a pôd sú len zlomkom problémov, s ktorými musia ukrajinské mestá a obce zápasiť. S prichádzajúcou zimou sa znova objavuje otázka, či dokážu samosprávy zabezpečiť vykurovanie bytov či nemocníc a fungovanie ďalších základných služieb.
Obnova Ukrajiny nemôže čakať na koniec vojny a nemala by znamenať iba návrat k tomu, čo ruské útoky zničili. Mestá potrebujú infraštruktúru, ktorá bude odolnejšia, úspornejšia a menej závislá od veľkých centralizovaných zdrojov energie.
Bez EÚ to nejde ani na Slovensku
Aj slovenské samosprávy zápasia s modernizačným dlhom a investície do budov, odpadov či energetických sietí financujú takmer výhradne z fondov Európskej únie. Podľa Vladimíra Benča z Útvaru udržateľného mestského rozvoja v Prešove pochádzalo viac ako 80 percent mestského rozpočtu určeného na projekty a investície v roku 2025 predovšetkým zo štrukturálnych fondov EÚ. Partizánske, ktoré chce využívať geotermálnu energiu na vykurovanie, sa podľa Lenky Ilčíkovej z Priateľov Zeme-CEPA spolieha okrem iných zdrojov aj na 22 miliónov eur z Modernizačného fondu.
Situácia na Ukrajine je neporovnateľne zložitejšia. Väčšina štátnych financií ide na front, mestá pod paľbou prichádzajú o teplo aj elektrinu. Samosprávy narážajú na paradox: ako zohnať peniaze na obnovu, keď nad každým novým projektom visí hrozba ďalšieho náletu?
Peniaze sú, dostať sa k nim je problém
Odpovede hľadalo podujatie Zelené projekty pre obce: Od nápadu k financovaniu, ktoré sa konalo 17. až 18. septembra 2026 v Košiciach. Išlo o pilotný projekt na podporu zelenej obnovy Ukrajiny pod záštitou Environmentálneho programu OSN (UNEP) a Organizácie OSN pre priemyselný rozvoj (UNIDO), na ktorom na Slovensku spolupracujú organizácie Špirála a RESDI.
Vladlena Martsynkevych z CEE Bankwatch Network vysvetlila, že balík 50 miliárd eur od EÚ v rámci The Ukraine Facility nepôjde automaticky obciam. Väčšina smeruje ukrajinskej vláde na udržanie chodu štátu a reformy, no časť grantov a garancií pre banky má vytvoriť priestor na obnovu regiónov. Ukrajina má zároveň plnohodnotný status asociovanej krajiny v programe Horizont Európa, takže ukrajinské mestá môžu žiadať o peniaze priamo z Bruselu bez čakania na národné ministerstvá. Tieto fondy sú určené najmä na testovanie inovatívnych zelených technológií či budovanie nezávislých zdrojov energie.
Nicole Freyer-Wille predstavila možnosti financovania z Nemeckej spolkovej nadácie pre životné prostredie (DBU), ktorá na Ukrajine podporuje spracovanie odpadu, čistenie kontaminovanej pôdy či šetrnú obnovu poškodených pamiatok. Cez štipendijný program hradí ukrajinským expertom polročné stáže v Nemecku.
Sama existencia grantov však nestačí. Väčšina programov hradí len technickú prípravu, nákup materiálu zostáva na obciach. Na skombinovanie grantov a úverov je nevyhnutné zapojenie bankového sektora. Najväčším úskalím zostávajú ľudia: mnohé samosprávy nemajú odborníkov, ktorí by dokázali zložitý projekt napísať a dotiahnuť do konca.
Nie každé riešenie potrebuje veľkú dotáciu
Košické sídlisko Luník IX ukazuje, ako môže samospráva pretaviť potreby komunity do konkrétnych riešení. Zaviedli tu kreditný systém na vodu a elektrinu, domácnosti platia za energie vopred. „V 48 bytoch sa podarilo znížiť náklady na vodu z predošlých 2 500 až 4 500 eur na 900 eur mesačne,“ uviedol Viktor Teru, spoluzakladateľ organizácie RESDI.
Eko-riešenia z frontu: Od sutín k solárom
Sofiya Shutiak z Ľvovského mestského inštitútu predstavila projekt, v rámci ktorého mesto využíva odpadovú sutinu zo zbombardovaných stavieb pri nových stavbách a rekonštrukciách. Ukrajinský Ecoclub v spolupráci s viacerými samosprávami zrealizoval 102 projektov so solárnymi panelmi a batériovými úložiskami. Ako vysvetlila projektová manažérka Maryna Halushko, elektrinu z týchto zariadení využívajú najmä nemocnice, vodárenské podniky a ďalšie verejné služby, ktoré musia fungovať aj počas ruských útokov na energetickú infraštruktúru. Ecoclub zároveň pomáha ukrajinským mestám pripravovať mestské energetické plány (MEP) a akčné plány pre udržateľnú energiu a klímu (SECAP).
Ukrajinské mestá musia hľadať zdroje a riešenia oveľa rýchlejšie než Slovensko v mierových podmienkach. Pri obnove sa môžu poučiť z chýb, ktoré sprevádzajú európske dotačné programy, a zároveň ponúknuť inovácie, ktoré môžu inšpirovať partnerov z EÚ. Nestačí vyčleniť miliardy eur ani organizovať ďalšie konferencie. Peniaze sa musia dostať aj k samosprávam, ktoré nemajú vlastných projektových manažérov, dostatočné rozpočty či skúsenosti so zložitými grantovými schémami.
