Ultrabežec: Beh je viac o hlave ako o nohách. Najväčšiu krízu som mal na hrebeni Nízkych Tatier
Patrik Milata patrí medzi najlepších ultrabežcov na Slovensku. Okrem víťazstiev na domácich pretekoch reprezentoval minulý rok Slovensko na majstrovstvách sveta v horskom behu v Španielsku a tento rok aj na majstrovstvách Európy v Slovinsku.
Ultrabeh sa teší čoraz väčšej popularite aj medzi hobby športovcami, ktorí v ňom často vidia najmä výkon a čo najlepšie umiestnenie. Podľa Milatu je však dôležité vnímať aj mentálnu stránku ultrabehu. Práve náročné chvíle a krízy, ktoré počas pretekov prekonáva, ho podľa vlastných slov naučili väčšej pokore a pomohli mu stať sa lepším človekom.
Beh je životný štýl
„Trailový beh je najmä o sile, vytrvalosti a o tom, ako sme mentálne nastavení. Najskôr si však musíme v hlave usporiadať, prečo to vlastne robíme. Ak sme na to fyzicky pripravení, ale samotný beh nás nebaví, načo sa mu venujeme?“ hovorí Milata.
Začínal futbalom a prekážkovými behmi, neskôr objavil Spartan a ultrabeh. Prvé výraznejšie výsledky prišli približne v roku 2017, o rok nato vyhral na Slovensku Spartan Ultra, čo mu prinieslo automatickú kvalifikáciu na majstrovstvá sveta na Islande.
Milata zdôrazňuje, že nie je profesionálny športovec a nikdy ním nebol. Nikdy nebol platený za účasť na pretekoch, všetky náklady si hradil sám. Dnes má dve zamestnania a popri nich sa venuje športu.
Kľúčom je regenerácia a spánok
Podľa Milatu je pri takomto životnom štýle dôležitá správne nastavená tréningová štruktúra, zdravá strava a pravidelný, dostatočne dlhý spánok. „Nič nenahradí kvalitný a pravidelný spánok,“ vraví.
Upozorňuje, že mnohí hobby bežci si myslia, že ak budú často behať rýchlo, automaticky sa stanú rýchlejšími. Krátkodobo to môže mať určitý efekt, z dlhodobého hľadiska je takýto prístup neudržateľný.
„Mne by to určite nedávalo zmysel. Prečo by som to robil? Aby som mal viac lajkov na sociálnych sieťach alebo aby som niekomu niečo dokazoval?“ reaguje na otázku, čo hovorí na ľudí, ktorí behávajú len preto, aby mohli povedať, že odbehli ultra preteky.
Najväčšia kríza na Nízkotatranskej stíhačke
Ako jednu z najväčších kríz spomína Nízkotatranskú stíhačku, ktorá vedie cez hrebeň Nízkych Tatier. Štartuje sa v Telgárte a beží sa po hrebeni až do Donovál. Trasa má 100 kilometrov a prevýšenie okolo 5 500 metrov.
Približne do päťdesiateho kilometra sa mu bežalo dobre a podľa plánu. V prvej polovici však prišiel úsek s kosodrevinou, ktorý je náročný na orientáciu aj samotný beh. Podľa vlastných slov sa tak sústredil na terén, až zabudol dostatočne dopĺňať energiu a tekutiny.
Na Čertovicu dorazil dehydrovaný a s nedostatočne doplnenou energiou. Keď sa z chladnejšieho prostredia dostali na slnko, úplne ho vyplo. Strácal energiu aj schopnosť sústrediť sa, doslova sa potkýnal a nedokázal poriadne kráčať, padal.
„V tej chvíli som bol rozhodnutý, že už ďalej nepôjdem,“ priznáva. Dovtedy bol na prvom mieste. Napriek veľmi pomalému tempu a slabému výkonu si stále udržiaval prvé miesto. Cieľ si rozdelil na kratšie, drobné úspechy. V druhej polovici už jeho výkon nebol dobrý, no hlava a silná vôľa mu nedovolili preteky vzdať a napokon ich aj dokončil.
„Bol to obrovský pocit spokojnosti. Nie ani tak pre výsledok či výkon, ale preto, že som to po psychickej stránke zvládol,“ uzatvára.
