Éra Roberta Fica očami Ivana Mikloša: A takto to dopadlo
Autor je bývalý minister financií a prezident MESA 10.
Pred dvoma týždňami som na tomto mieste písal o tom, ako to mohlo dopadnúť, keby bol Robert Fico nielen ambiciózny, ale aj zodpovedný a kompetentný vizionár konajúci vo verejnom záujme.
Písal som o tom, že pred dvadsiatimi rokmi prevzal najrýchlejšie rastúcu ekonomiku v Európe, krajinu, ktorá sa práve integrovala do európskych a transatlantických štruktúr, že vládol vždy v dobrých časoch, pričom zlé na krajinu padli práve vtedy, keď mal od vládnutia prestávku. A aj o tom, že počas svojho prvého vládnutia zadal akadémii vied vypracovanie vízie a stratégie rozvoja krajiny do roku 2020 a teraz, počas svojho štvrtého funkčného obdobia, požiadal vedcov z akadémie o vypracovanie rovnakých dokumentov s horizontom roka 2040.
Od roku 2006 vládne s krátkymi prestávkami až doteraz a vo svetle všetkého uvedeného je viac než zrejmé, že nikto v dejinách Slovenska nemal a už asi ani nebude mať toľko moci, vplyvu, možností, času a prostriedkov, ako mal Robert Fico, aby zo Slovenska urobil modernú, prosperujúcu, bezpečnú a rešpektovanú krajinu. Takú, v ktorej sa ľuďom žije dobre a v ktorej sa môžu tešiť z rastúcej životnej úrovne a kvality života a pozerať sa do budúcnosti s optimizmom a nádejou.
O tom, ako to dopadlo v skutočnosti, najlepšie svedčí porovnanie stavu krajiny pred dvadsiatimi rokmi a v súčasnosti, teda počas dvadsiatich rokov, z ktorých už šestnásty rok vládne práve on a jeho strana Smer.
Éra Roberta Fica
Myslím si, že je korektné nazývať celých týchto dvadsať rokov érou Roberta Fica, a to z toho dôvodu, že necelé dva roky Radičovej vlády a tri roky vlád koalície vedenej Igorom Matovičom nič zásadne nezmenili na smerovaní, ktoré krajine určil Fico. Jednak vládli krátko a zároveň vládli vždy v ťažkých časoch.
Radičovej vláda po globálnej finančnej a ekonomickej kríze a počas krízy eurozóny a vlády Matovičovej koalície počas pandémie, vojny na Ukrajine a energetickej krízy.
Začnime obrazom Slovenska v zahraničí
Pred dvomi desaťročiami bolo Slovensko novým, ale rešpektovaným členom západného spoločenstva. Vstup do EÚ sme zvládli najrýchlejšie zo všetkých krajín a popri OECD, NATO a Schengene sme sa ako jediná z krajín V4 stali aj členmi eurozóny. Naše reformy boli obdivované v zahraničí, boli sme Svetovou bankou vyhlásení za najreformnejšiu krajinu na svete.
Dnes sme považovaní za trójskeho koňa Putinovho zločinného režimu v EÚ, predseda vlády chodí ako na klavír do Moskvy, hoci ako jediný z premiérov nášho regiónu nebol ešte ani raz v Kyjeve.
