V osadách fungujú jednoduché energetické riešenia, štátne dotácie sa k najchudobnejším nedostanú
Domácnosti v rómskych osadách často nemajú zmluvy na energie ani prípojky. Štát ich preto v štatistikách energetickej chudoby nevidí, upozorňuje výskumník Jakub Csabay z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK a spoluzakladateľ iniciatívy RESDI.
Kým úrady merajú zraniteľnosť rodín podľa oficiálnych účtov za elektrinu či plyn, v segregovaných lokalitách ľudia často nemajú zmluvy, dodávateľov ani základné prípojky. Pre štátne tabuľky tak neexistujú a nemôžu sa uchádzať o oficiálnu pomoc či dotácie.
„Štát meria energetickú chudobu podľa toho, aké percento zo svojho oficiálneho platu rodina zaplatí za energie. V segregovaných osadách však narážame na takzvanú neformálnu energetickú chudobu,“ vysvetľuje Csabay.
Príkladom je osada Mašličkovo pri Luníku IX, kde vyše 255 obyvateľov žije v 55 improvizovaných chatrčiach bez vody, elektriny a plynu.
Bežné opatrenia sú príliš drahé
Výskumníci Jakub Csabay a Viktor Teru v rámci iniciatívy RESDI a organizácie Priatelia Zeme-CEPA spravili v roku 2022 hĺbkový energetický audit obecnej sociálnej bytovky na Luníku IX. Ukážková zelená rekonštrukcia jednej bytovky vychádzala na viac ako milión eur bez DPH, čo prevýšilo celoročný rozpočet celej mestskej časti.
Kreditný systém na Luníku IX
Ako najúčinnejšie mikroriešenie sa ukázali predplatené kreditné systémy na elektrinu a vodu na čipové karty. Starosta Marcel Šaňa v spolupráci s distribučnou spoločnosťou vytvoril pilotný model, kde si rodiny energiu predplácajú a v prípade núdze môžu ísť aj do mierneho mínusu.
Mesačná faktúra za vodu klesla z pôvodných 2 500 až 4 500 eur na 900 eur a dosiahla sa stopercentná platobná disciplína.
Výzvy nepočítajú so situáciou vylúčených lokalít
Program Zelená solidarita, ktorý spravuje Slovenská inovačná a energetická agentúra, ponúka nízkopríjmovým domácnostiam dotácie až do výšky 90 percent nákladov na fotovoltiku či tepelné čerpadlá. V praxi však naráža na komplikované preverovanie príjmov a obrovskú byrokraciu.
„Na úradoch sa čudujú, prečo sa z dotačných schém v zraniteľných lokalitách čerpá tak málo. Schémy sú nastavené výhradne pre individuálnych vlastníkov rodinných domov a pre obyvateľov vylúčených lokalít sú administratívne mimoriadne náročné,“ upozorňuje Csabay.
Výzvy nepočítajú so samosprávnymi bytovými domami určenými na sociálne bývanie. Pri obnove bytoviek chýbajú schémy na vybudovanie základnej infraštruktúry, ako sú stúpačky, elektrické prípojky či vodovod.
ETS2 a Sociálno-klimatický fond
Nový európsky systém ETS2 od roku 2027 spoplatní emisie z fosílnych palív pre domácnosti, čo prinesie ďalšie zdraženie plynu, uhlia na vykurovanie aj pohonných hmôt. Európska únia preto vytvorila miliardový Sociálno-klimatický fond.
Členské štáty môžu z fondu čerpať peniaze už teraz, podmienkou je však schválený národný Sociálno-klimatický plán. Slovensko ho dodnes nemá.
„Obávam sa, že dotácie aj nový Sociálno-klimatický fond v osadách opäť úplne minú svoj cieľ. Nesplnia totiž byrokratické kritériá – presne tak, ako dnes nevedia čerpať prostriedky zo Zelenej solidarity,“ uzatvára Csabay.
