Tajomná komnata č. 13 aj vojaci s fúzmi. Čo všetko ukrývajú slovenské archívy
Historické budovy štátnych archívov na východnom Slovensku nechránia len vzácne pergamenové listiny. Práve pri ich rekonštrukciách a údržbe vychádzajú na povrch nečakané objavy – od zamurovaného okna v bývalom kláštore v Nižnej Šebastovej cez maľby uhorských vojakov v mníšskom karceri až po vzácny Veraikon v Levoči.
Štátny archív v Prešove okrem sídelného archívu tvorí sedem pracovísk – špecializované pracovisko Spišský archív v Levoči a pracoviská Archív Bardejov, Archív Humenné, Archív Poprad, Archív Stará Ľubovňa, Archív Svidník a Archív Vranov nad Topľou. Sídli v dvoch historických budovách, národných kultúrnych pamiatkach – na Slovenskej 40 v budove bývalého župného domu a na Slanskej ulici 31 v Nižnej Šebastovej v budove bývalého františkánskeho kláštora.
Tajomné okno
Kláštor v Nižnej Šebastovej postavili v roku 1634 v barokovom slohu, druhé poschodie pribudlo o sto rokov neskôr. Mnísi sem prišli na pozvanie grófky Kataríny Pálfyovej, vdovy po uhorskom palatínovi Žigmundovi Forgáčovi, a pôsobili tu do roku 1950. Od roku 1993 chránia kláštorné múry archívne dokumenty.
„Vďaka rekonštrukcii oporného piliera, ktorý sa začal od budovy odkláňať, sme tento rok objavili pôvodné okno, ktoré bolo v 20. storočí zamurované. Malo kamenné ostenie a kovovú mrežu. Zachovali sme jeho pôvodný tvar,“ hovorí Petra Pavlovičová, riaditeľka Štátneho archívu v Prešove.
Rekonštrukcia fasády prebieha v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom v Prešove vďaka Ministerstvu vnútra SR a Centru podpory Prešov. „V tejto časti budovy bol refektár, čiže jedáleň mníchov. V nej sa zachovalo aj pôvodné kamenné umývadlo, resp. výlevka, ktorou voda odtekala von,“ vraví Pavlovičová.
Samotka
Na prízemí, v najstaršej časti kláštora, sa nachádza bývalé väzenie, tzv. karcer. Na jeho valenej klenbe sa zachovali maľby krížovej cesty a výjavy zo života svätého Františka z konca 17. storočia. „V podstate nešlo o väzenie v pravom zmysle slova, skôr o miestnosť na rozjímanie osamote, kde si mal mních upevniť svoju vieru. Maľba pochádza z roku 1697. Obrazy sú doplnené latinským textom, citátmi z Biblie.“
Autor malieb zobrazil historickú udalosť svojimi očami. „Nevedel, ako vyzerali rímski vojaci, ktorí viedli Krista, takže ich nakreslil ako uhorských vojakov, lebo tých poznal. Ide o podobu uhorských vojakov z čias Juraja Jánošíka, ktorí mali vykrútené fúziky dohora.“
V maľbách možno rozoznať aj nástroje mučenia v motíve Arma Christi – bič, kopije, klince, tŕňovú korunu, kohúta, mešec s peniazmi, hracie kocky, rebrík, dlane so stigmami a lebku pod krížom.
„Predpokladáme, že karcer mohol slúžiť aj ako kaplnka, pretože v stene sa nachádza výklenok – pastofórium na ukladanie Sviatosti oltárnej. Je to miestnosť číslo 13, ktorú voláme aj tajomná komnata.“
Dedikačná interiérová tabuľa
V átriu kláštora sa nachádza štvorcová rajská záhrada so studňou, ktorá slúžila na relax, modlitbu a oddych. Objekt ukrýva aj dedikačnú interiérovú tabuľu nad centrálnym schodiskom, ktorej nápis je venovaný donátorovi Antonovi Bornemisovi.
Najstarším zachovaným dokumentom v archíve je pergamenová listina z roku 1261. Budova je verejnosti prístupná počas exkurzií pre školy či Dňa otvorených dverí.
Hlava Krista so svätožiarou
Thurzov dom v Levoči, jedna z troch budov archívu na Námestí Majstra Pavla, ukrýva vzácny Veraikon, ktorý bol objavený pri renovácii v roku 2023. Ide o neskorogotickú maľbu zobrazujúcu hlavu Krista so svätožiarou a malé postavy anjelov. Výnimočná je aj sgrafitová výzdoba prednej fasády z roku 1904 a freska alegorického výjavu Vedy a umenia z roku 1824 od spišského maliara Jozefa Czauczika.
Citát s požehnaním
Archív Poprad po presťahovaní do dvoch meštianskych domov v roku 1995 sa stal súčasťou Mestskej pamiatkovej rezervácie v Spišskej Sobote. Na fasáde jednej z budov sa zachovali fresky, v interiéri citát z Biblie ako „požehnanie tohto domu“. V minulosti tu bola lekáreň a pekáreň s tzv. čiernou kuchyňou.
Klenba so vzorom rybej kosti
Archív Bardejov sídli v historickom centre mesta. Pod pamiatkovou časťou budovy sa rozprestierajú pivnice z polovice 16. storočia so surovými kamennými murivami a valenou klenbou s lunetami z neomietnutých pálených tehál, na niektorých miestach ukladanou do vzoru rybej kosti. V malej miestnosti sa na strope nachádza kamenný štítok s vyrytým meštianskym monogramom bardejovskej rodiny Glatz a rokom 1580.
