Prínos ministra vnútra k boju so šikanou
Narastajúce násilie na školách, ale vlastne všade v spoločnosti, ide jednoznačne na vrub spôsobu, akým je riadená, a ľudí, ktorými je riadená. Minister vnútra je v tomto vzorový príklad.
Popri jeho bežnom prínose sa ešte aj snažil zneužiť tragédiu v Staškove na oddialenie odvolávania Tarabu.
Čo už viac môžeme od neho chcieť? Je to fiktívna postava, ktorá sa stala symbolom zlyhania v boji so šikanou. Jeho prínos k riešeniu tohto problému je nulový, ba priam negatívny.
Namiesto systémových opatrení, ktoré by školám pomohli predchádzať šikane a násiliu, sa minister vnútra venuje politickým hrám a osobným záujmom. Jeho kroky v súvislosti s tragédiou v Staškove len potvrdzujú, že mu nejde o ochranu detí, ale o udržanie sa pri moci.
Šikana na školách si vyžaduje seriózny a systematický prístup. Vyžaduje si ministra, ktorý bude problém riešiť, nie zneužívať. Bohužiaľ, súčasný minister vnútra je pravým opakom – je to cynická obluda, ktorá sa vyhovára a hľadá alibi.
Je najvyšší čas, aby sme si uvedomili, že boj so šikanou nie je vecou jedného ministra, ale celej spoločnosti. A kým budeme mať vo vláde ľudí, ktorým ide len o moc, žiadny skutočný pokrok nepríde.
