Ady Hajdu: Vždy po nakrúcaní Hriechu som vliezol do jacuzzi a vybublal som to
Herec Ady Hajdu stvárňuje vyšetrovateľa Ondreja Gregora v seriáli Hriech. V rozhovore hovorí o castingu, o tom, čo mu rola dala aj vzala, a o tom, prečo ho postava stále drží.
Hriech je adaptáciou prvej série seriálu Hriešna duša (The Sinner), ktorá vyšla v roku 2017. Pôvodný seriál vtedy nevidel. „Vtedy som ju nevidel, mne to nejako ušlo. Priznám sa, že pri všetkom už zaspávam, som hrozne unavený. Pozrel som si ju, až keď som išiel na casting. Poriadne som sa pripravil, dvakrát som si pozrel všetky série,“ hovorí Hajdu.
Herec absolvoval dlhý kasting. „Keď som seriál videl, hovorím si, takúto postavu som ešte v živote nehral. Toto by som strašne chcel robiť! Aj som predtým vyslal do vesmíru želanie, že by som chcel robiť niečo iné, než som robil doteraz, a zrazu prišla táto ponuka,“ opisuje.
S režisérkou Emíliou Ondriašovou už spolupracoval na študentskom filme Táto izba sa nedá zjesť, robila aj dokument o Kristíne Svarinskej v cykle Opri sa o mňa. „Moja prvá reakcia bola veľká radosť. Ale potom som si uvedomil, čo všetko ma čaká. Všetko ostatné musím dať preč a zaoberať sa len touto postavou. Musím sa emočne naviazať na Kristínu v scénach, v ktorých hrá a v ktorých máme náročné dialógy,“ vysvetľuje.
Nešlo o klasické vyšetrovanie, skôr o psychologickú sondu. „Musel som sa s ňou stotožniť, aby som ju mohol pochopiť. Ona počas vyšetrovania hľadá seba a s ňou hľadá seba aj moja postava,“ dodáva.
Rola ho podľa vlastných slov stále drží. „Ešte ma to drží, ešte som to celkom nepredýchal. Ešte som polovičný Ondrej Gregor, on je ešte stále tu vo mne,“ hovorí. Inak sa vraj pozerá na život. „Vidím ľudí a uvedomujem si, koľkí v sebe nesú traumy a neriešia ich. Neriešia ich, nie sú sami sebou a potom svojím mačovstvom, agresiou, klamstvami alebo predstieraním otravujú ľudí naokolo,“ uvádza.
Slovenská adaptácia sa musela prispôsobiť vysielaciemu času o ôsmej večer. „Z niečoho sa muselo upustiť, ale nemôžem prezradiť z čoho, tak iba poviem, že seriál sa bude vysielať o ôsmej večer a tomu sa aj musel prispôsobiť,“ konštatuje herec.
Najväčší odstup mal od toho, ako sa jeho postava snaží byť dobrým manželom. „To mi bolo až smiešne. On by aj veľmi chcel, ale nevie to, nevie byť empatický k vlastnej manželke. Vie byť empatický len k páchateľovi, tam sa vie ponoriť a pochopiť ho, ale vlastnú manželku nechápe,“ hovorí. „Snaží sa, áno, ale nie je to naozajstná hlboká láska, keď sa svojmu partnerovi neviete otvoriť. A on jej nehovorí nič. Stratil zmysel pre humor, lebo má veľa vlastných neriešených tráum, preto vie aj pochopiť traumy tých ostatných,“ dodáva.
V tomto je podľa vlastných slov úplne iný. „Doma mám vtipnú ženu a aj ja som veselý. Týchto pár mesiacov som síce nebol veselý, tak ma iba hladkala a hovorila ‚vydrž‘. Hladkali ma aj režisérka, kameramanka, produkčná a všetci ostatní, a to mi robilo strašne dobre na pleť,“ uzatvára s úsmevom.
Na otázku, či ho Ondrej viac iritoval alebo skôr inšpiroval, odpovedá: „Odsúdiť človeka je strašne jednoduché. Pochopiť ho je hrozne ťažké. A on sa to snaží robiť. Na to potrebujete mať čas, dlho sa rozprávať a dostať sa do vnútra človeka. V tom je pre mňa inšpiráciou, len ja nemám čas na to, aby som sa dostával do duše tretiny národa.“
