Čo o pár rokov urobí Nemecko s veľkou modernou armádou?
Spolková republika Nemecko stojí pred zásadnou premenou svojich ozbrojených síl. Krajina, ktorá tri desaťročia zápasila s nepriazňou politikov i rozpočtových obmedzení, sa dnes vydáva na cestu rozsiahleho zbrojenia. Otázka, čo o pár rokov urobí s veľkou modernou armádou, sa tak vynára čoraz naliehavejšie.
Podľa prieskumov dôveruje bundeswehru ako inštitúcii viac ako osemdesiat percent Nemcov. Len necelých dvadsať percent je však presvedčených, že armáda by bola v prípade potreby schopná ubrániť krajinu pred útokom. Tieto dve čísla ilustrujú dedičstvo „mýtu pacifizmu”, budovaného od 60. rokov minulého storočia – presvedčenie, že Nemecku stačí na obhájenie svojho postavenia vo svete silná politika, diplomacia a ekonomika.
Vysvetľujú aj pomalý rozbeh zmeny, pre ktorú sa vžilo označenie „Zeitenwende”, teda historická zmena. Tú vyhlásil kancelár Olaf Scholz tri dni po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022. Fakticky sa však začala zavádzať do praxe až po tom, čo Nemcov vydesil návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu. Scholzov nástupca Friedrich Merz v marci 2025 presadil ústavnú zmenu dlhovej brzdy a vláda v Berlíne sa odvtedy môže zadlžovať kvôli zbrojeniu.
Nemecko bude už v roku 2029 dávať na zbrojenie viac ako Francúzsko a Veľká Británia dohromady a malo by vybudovať pilier európskej obrany proti Rusku v čase, keď sa očakáva postupné sťahovanie amerických jednotiek z Európy.
Nemecký bundeswehr je hlavným hosťom víkendových Dní NATO v Ostrave, najväčšej bezpečnostnej prehliadky v Európe. Slovám nemeckých generálov i analytikov budú pozorne načúvať aj účastníci konferencie Prague Defence Summit britského think-tanku IISS.
Politologička Liana Fixová v knihe Germany Rearmed (Znovuvyzbrojené Nemecko) dáva novú nemeckú situáciu do historických aj súčasných politických súvislostí. Vysvetľuje, aké ťažké bolo pre Nemcov s ich historickou záťažou rozbehnúť program vyzbrojovania a na čo vlastne môže byť Európe a Nemecku modernizovaná armáda. Fixová varuje pred možnosťou, ktorú nepriamo spomenul napríklad poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski: Čo ak zmodernizovaný a početný bundeswehr dostane k dispozícii vláda, na ktorej čele bude stáť extrémistická Alternatíva pre Nemecko (AfD)?
Túto otázku by si mali položiť všetci susedia Nemecka a držať palce, aby nemecká demokracia v najbližších rokoch zvládla ťažkú skúšku rastu popularity AfD.
Nemecko je po roku 1945 zvyknuté budovať svoju armádu ako súčasť NATO, ako súčasť európskych síl a používať ju hlavne na odstrašenie. Tento koncept by mal platiť naďalej, nech už sa bude s Alianciou diať čokoľvek. Nemcom trvala zmena myslenia o armáde dlho, od anexie Krymu Ruskom cez inváziu na Ukrajinu až po znovuzvolenie Donalda Trumpa. Nemecká politika aj spoločnosť sa spoliehali na Spojené štáty ako na vojenskú poistku a lídra NATO. Teraz sa očakáva, že vodcovstvo prevezmú sami, pretože im došlo, že o americkú podporu už v podstate prišli.
Podľa Liany Fixovej určia ďalšiu úlohu znovuvyzbrojeného Nemecka v Európe tri kľúčové faktory. Prvým je budúca úloha Ameriky v Európe, či a v akej miere tu zostanú americkí vojaci a či sa Európania budú môcť spoľahnúť na ich jadrový dáždnik. Druhým faktorom je úspech európskej spolupráce pri budovaní novej obrannej architektúry, či už bude mať podobu NATO 3.0 s výraznejšou úlohou európskych členov, alebo rôznych koalícií ochotných. A tretím bude politická stabilita v Nemecku, ktorá súvisí s tým, či sa politickému establishmentu podarí skĺbiť potreby na znovuvyzbrojenie, ekonomický rast a sociálne opatrenia, aby sa zamedzilo ďalšiemu rastu popularity AfD.
Vojensky silné, demokratické a európske Nemecko je v záujme jeho susedov. Pri potenciálnej absencii americkej sily dokáže len Nemecko v spolupráci so spojencami odstrašiť Kremeľ od bláznivých nápadov na opätovné ovládnutie strednej Európy. Nemecko so silnou armádou a ovládané extrémistami, ktorí sa chcú s Moskvou v prvom rade dohodnúť, je naopak hrozbou. Aj keď ide zatiaľ len o teoretickú úvahu, vychádza z historickej skúsenosti.
