Úhlavnými nepriateľmi boli 15 rokov. Liam a Noel sú konečne pokope, film o Oasis ukazuje ich fascinujúci návrat
Bratia z Oasis sa po 15 rokoch zmierili. Dokumentárny film Oasis: Don’t Look Back in Anger stojí na silných skladbách a úprimnosti.
Autor je hudobník, hudobný producent, vydavateľ a kultúrny publicista.
Spojenia, ktoré sa nedajú napodobniť. Tvorivá dvojica je veľký záväzok. Keď funguje, ako má, strháva všetko naokolo. To isté ale platí aj v prípade problémov. Zničujúca dynamika, ktorá prináša eufóriu alebo skazu.
Lennon – McCartney, Richards – Jagger. To sú dve najznámejšie hudobné dvojice v dejinách gitarovej hudby. Bez akýchkoľvek výhrad k nim môžeme priradiť iba jedinú. Navyše ide o súrodencov. Ich puto je tak ešte intenzívnejšie.
Noel a Liam. Bratia Gallagherovci. Tak ich pozná celý svet. Spoločne založili skupinu Oasis, ktorá patrí k posledným veľkým kapelám našej planéty. Popularita anglickej kapely dnes nie je témou na debatu. Nemusíte ich mať radi, nemusíte si vážiť ich vplyv na niekoľko generácií hudobníkov a možno vám ich prejav dokonca prekáža. Ak spĺňate jednu zo spomenutých výhrad, projekcii nového dokumentárneho filmu Oasis: Don’t Look Back in Anger sa pokojne vyhnite. Jeho tvorcovia ho nenakrútili preto, aby presviedčali divákov o tom, že Oasis sú kultovou skupinou našej éry. A urobili dobre.
Posledná veľká kapela planéty
Kapely to majú dnes ťažké. Internet zmenil pravidlá hry. Ak chcete vidieť koncert, môžete si jeho záznam pozrieť aj na malom displeji mobilného telefónu. Znie to naivne, ale tento fakt definuje mnohé. Ako môže vzniknúť kultová skupina v ére, v ktorej sa nepredávajú fyzické nosiče a vystúpenia sú stále drahšie? Táto rovnica nemá zložité riešenie.
Oasis hrali svoj prvý koncert v auguste roku 1991. Manchesterská kapela sa predstavila v miestnom klube Boardwalk. Zvyšok je história. Hudobný svet bol práve pred veľkým naštartovaním novej revolúcie. Deväťdesiate roky mali divoké tempo a Oasis patrili k ich najväčším dobyvateľom. Sláva, peniaze, drogy, alkohol, konflikty. Tradičná cesta žiarivou hudobnou kariérou.
Aj tá dnes znie trochu absurdne. Umelecký priemysel sa upratal. Extrémy zmizli alebo boli potlačené do úzadia. A je to škoda. Výsledkom je totiž občasná nuda a pocit uniformity. Bratia Gallagherovci ňou vždy opovrhovali. Nevedeli sa správať a mali z toho veľkú zábavu.
V súčasnom hudobnom priemysle by to so svojimi divokými povahami mali mimoriadne náročné. Áno, dnes sa hovorí viac o vyžarovaní ako o samotnej hudbe. O skladbách, ktoré dokážu zasiahnuť a vytiahnuť z temnoty. Oasis ich mali desiatky.
