Iconické banské veže v Novákoch čelí neistej budúcnosti
V srdci hornonitrianskeho regiónu sa nachádzajú dve ikony baníctva, ťažobné veže v Novákoch. Tieto stavebné monumenty, ktoré históriu ťažby uhlia v oblasti formovali desiatky rokov, sú teraz pod hrozbou zbúrania, pokiaľ sa nenájde subjekt ochotný prevziať ich správu. Bane Nováky, do ktorých areálu veže patria, oznámili, že ak do konca nasledujúceho roka nedôjde k prevodu, veže budú musieť ustúpiť stavebnému zákonu, ktorý prikazuje odstránenie všetkých budov po ukončení ťažby bez ďalšieho využitia.
Symboly regiónu a ich význam
Ťažobné veže, známe ako Južná a Severná jama, sa stali symbolmi mesta a jeho histórie. Južná jama, postavená v roku 1977, má impozantnú výšku 58,2 metra a slúžila na dopravu vyťaženého uhlia na povrch. Menej známa Severná jama, ktorá bola v prevádzke od roku 1956 do októbra 2025, poskytovala prístup do podzemných priestorov a prevážala zamestnancov. V súčasnosti zostávajú veže jedinými pozostatkami starej banské infraštruktúry; ich nedávne okolie bolo zbúrané, pričom samotné veže zatiaľ ostávajú stáť.
Reakcie obyvateľov a podpory z regiónu
Obyvatelia Novák, ako aj zástupcovia regiónu, sa zhodujú na potrebe zachovania týchto pamiatok. Starosta obce Lehoty pod Vtáčnikom, Michal Ďureje, navrhuje, aby aspoň jedna z veží prešla do správy Hornonitrianskeho múzea, ktoré by zabezpečilo jej ochranu. Riaditeľ múzea však poukazuje na nedostatok finančných a personálnych kapacít, čím otvára otázku realizovateľnosti tohto návrhu.
Podmienky prevzatia a možné komplikácie
Podľa hovorkyne Hornonitrianskych baní, Adriany Sivákovej, žiadny záujemca o prevzatie veží zatiaľ neprejavil. Spoločnosť je však pripravená rokovať a podmienky odstúpenia by sa posudzovali individuálne. Bude potrebné nielen zabezpečiť údržbu veží, ale aj vykonať komplexné posúdenie ich technického stavu a zabezpečiť bezpečnostné opatrenia v súlade s predpismi.
Budúcnosť veží: od pokusov o obnovu po búranie
Existuje aj diskusia o možnosti premeny veží na vyhliadky alebo turistické atrakcie, avšak súčasná infraštruktúra nie je prispôsobená pre verejnosť. Ako varuje Siváková, prvotné úpravy a odborné posúdenia by boli nevyhnutné pre zaručenie bezpečného prístupu. K otázkam ohľadom zachovania historického dedičstva sa vyjadruje aj Krajský pamiatkový úrad v Trenčíne, ktorý poukazuje na zložitosti súvisiacich stavebných asanácií.
Špeciálne prípady: protesty a majetkové spory
Nezabudnuteľnou epizódou sa stalo aj protest aktivistov Greenpeace v roku 2018, keď 12 z nich vyliezlo na jednu z veží a protestovalo proti ťažbe uhlia. Polícia a záchranné služby museli zasiahnuť a aktivistom boli uložené pokuty za porušenie zákona. Tieto udalosti ukazujú na neustály záujem o ťažobný priemysel a jeho dopady, ako aj na to, aké komplikácie môžu vyplynúť z právnych a finančných aspektov týkajúcich sa bývalej ťažobnej infraštruktúry.
Čas ukáže, či sa nájde spôsob a zdroje na záchranu tohto kultúrneho dedičstva, ktoré telo tejto historickej komunity drží pohromade.
