Pápež Lev XIV. podpísal novú ústavu Vatikánskeho mestského štátu
V piatok oznámil pápež Lev XIV. významnú legislatívnu udalosť – vyhlásenie novej ústavy Vatikánu. Nový dokument nahrádza verziu Základného zákona Vatikánskeho mestského štátu, ktorú prijal jeho predchodca pápež František v roku 2023. Tento krok sa udial v súvislosti s potrebou prispôsobiť sa novým administratívnym požiadavkám a legislatívnym zmenám, ktorých sa Vatikán týkal v posledných rokoch.
Podľa vyhlásení Vatikánu sa zavedené zmeny zameriavajú na modernizáciu a zefektívnenie správy mestského štátu. Medzi kľúčové zmeny patrí aj úprava postavenia predsedu Governatorátu Vatikánskeho mestského štátu. V roku 2025 bola sestra Raffaella Petriniová vymenovaná za prvú ženu a tiež prvú osobu, ktorá nie je kardinálom, na tento významný post, zodpovedný za každodennú správu Vatikánu. Prezidentská funkcia Governatorátu stojí na pomedzí náboženskej a administratívnej moci, čo v sebe nesie zásadný zvrat, keďže nová ústava uvoľňuje predchádzajúce obmedzenie, že tento post musí patriť len kardinálovi.
Ďalšie aspekty novej ústavy posilňujú nezávislosť súdnictva a upravujú pravidlá finančného hospodárenia, čo má za cieľ zlepšiť transparentnosť a zodpovednosť vo verejných záležitostiach. Napriek týmto zmenám, legislatívna, exekutívna a súdna moc ostáva v rukách pápeža, ktorý je hlavou Vatikánskeho mestského štátu.
Nová ústava Leva XIV. predstavuje štvrtú úpravu od vzniku Vatikánskeho mestského štátu v roku 1929. Prvá ústava, prijatá na základe Lateránskej zmluvy s Talianskom, platila až do roku 2000, kedy pápež Ján Pavol II. zaviedol nový základný zákon. Tento proces pozmenenia ústavy je významným krokom smerom k tomu, aby Vatikán reagoval na aktuálne výzvy a potreby obyvateľov.
Je dôležité rozlišovať medzi Vatikánskym mestským štátom a Svätou stolicou, hoci na čele oboch inštitúcií stojí pápež. Svätá stolica predstavuje hlavnú biskupskú stolicu pre viac ako 1,2 miliardy katolíkov na celom svete, zatiaľ čo Vatikánsky mestský štát bol vytvorený na zabezpečenie suverenity a nezávislosti Svätej stolice vo vzťahu k medzinárodným záležitostiam. Tieto entity existujú aj s rozdielnymi administratívnymi potrebami a jazykmi – dokumenty Vatikánu sú zvyčajne vydávané v taliančine, zatiaľ čo oficiálne dokumenty Svätej stolice sú prevažne v latinčine.
