Socha plačúcej matky sa po renovácii vrátila na Vojenský cintorín
Socha plačúcej matky, ktorá bola donedávna v žalostnom stave po poškodení požiarom, sa opäť nachádza na svojom mieste v Žiline, na Vojenskom cintoríne. Po mnohých rokoch sa jej podarilo získať späť pôvodnú krásu a prostredie, ktoré jej patrí.
História sochy a jej premiestnenie
Pieskovcová plastika sa stala známa v našej komunite ako symbol smútenia a spomienky, kde ľudia zapalovali sviečky za svojich blízkych. V roku 2024, na Sviatok všetkých svätých, bola však socha preč, čo vyvolalo rozruch medzi miestnymi obyvateľmi. Predtým ju z miesta pred domom smútenia odstránil správca pietneho miesta v dôsledku častých požiarov, ktoré mali zlý dopad na jej stav.
Oprava a starostlivosť o sochu
Po intenzívnom požiare sa rozhodlo o jej oprave a zakonzervovaní, čo vyžadovalo odborný zásah. Socha bola kompletne očistená, jej poškodené časti boli renovované, a nakoniec bola aplikovaná impregnačná vrstva, ktorá zabezpečí ochranu pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami. Karol Čepec, mestský a krajský poslanec, poukázal na úspešnú rekonštrukciu a zverejnil informáciu, že socha sa výborne integruje do nového prostredia na cintoríne.
Nové miesto a význam sochy
Nové miesto, na ktorom sa socha nachádza, bolo predtým prázdne a teraz jej prítomnosť dodáva areálu Vojenského cintorína na Bôriku novú hodnotu. Podstavec, na ktorom je umiestnená, je obklopený schodmi a dokonale zapadá do celkového vzhľadu miesta. Okrem estetickej stránky má socha aj kultúrny význam pre komunitu, pretože predstavuje pamätník pre tých, ktorí prišli o svojich blízkych.
Vznik a osud sochy
Socha plačúcej matky, ktorej autor nie je známy, bola pôvodne súčasťou náhrobného kameňa na Starom cintoríne. V roku 1987, počas kamenárskych prác, bola odstránená z hrobu a umiestnená pri stene domu smútenia. Odvtedy sa stala miestom, kde si ľudia pripomínali svojich zosnulých. Avšak v posledných rokoch sa situácia okolo sochy zhoršila, keďže jej okolie bolo zaplavené plastovými sviečkami, čo viedlo k jej opotrebovaniu.
Záver
Vďaka obnove sochy plačúcej matky má Žilina opäť monument, ktorý pripomína stratu, smútenie a rodinnej väzby. V súčasnosti je socha nielen kultúrnym symbolom, ale aj ukážkou toho, ako sa miestna komunita dokáže zjednotiť pri zachovaní svojich tradícií a spomienok na tých, ktorí už nie sú medzi nami.
