Kauza zonácie národných parkov sa ostro vyhrocuje
Minister životného prostredia, Tomáš Taraba, sa nedávno snažil presvedčiť verejnosť, že jediný, koho znepokojujú vládou schválené zonácie národných parkov, je jeho štátny tajomník Filip Kuffa. Tento názor však postráda oporu a realita je presne opačná. Rôzne názory z vedenia štátu, ako aj postoje oligarchov zamestnaných v tatranskom biznise naznačujú, že skutočné problémy s zonáciami sú omnoho hlbšie.
Podľa ochranárov a vedcov, ako aj Európskej komisie, sú schválené zonácie v rozpore s národnou legislatívou a európskym právom. Taktiež sú v konflikte s princípmi ochrany svetového dedičstva UNESCO a s tým, čo Slovensko v minulosti akceptovalo. K udeľovaniu kritiky prispieva aj fakt, že predkladatelia návrhu ignorovali podnety zo strany vedeckej komunity a odborných kruhov. Ich účinná participácia je pritom nevyhnutná pre kvalitné a prínosné návrhy zonácií.
V februári 2026 bola expertmi a expertkami zaslaná skupina 60 odborných návrhov a varovaní, ktoré sa sústredili na 16 kľúčových oblastí. Z prehlásení a návrhov, ktoré obdržali, však predkladatelia vôbec nezohľadnili podstatnú časť týchto odporúčaní, čo vzbudilo obavy o kvalitu a budúcnosť novelizácie zonácií.
Ako odraz situácie je možné pozorovať, že aj keď sa zdá, že niektoré zlepšenia v porovnaní s minulými návrhmi môžu existovať, nie je to dôvod na veľkú spokojnosť. Skôr to naznačuje, že pod tlakom aktivistov a vedcov sa podarilo predísť najhoršiemu, avšak spokojnosť nemožno konštatovať.
V Tatranskom národnom parku (TANAP) došlo k odstráneniu niektorých aspektov predošlých absurdít. Zón s najnižšou ochranou sa zbavili aj niektoré prírodne hodnotné lokality. Naopak, tento národný park sa vyznačuje najvyšším podielom bezzásahovej A-zóny, ktorá má byť väčšia ako polovica rozlohy parku, čím sa aspoň čiastočne splnili kritériá IUCN a Envirostratégie 2030.
Pokrok v otázkach zonácie sa však uskutočnil len na úkor odstránenia niektorých chýb z minulosti a významne prístupné časti Západných Tatier sa dostali do bezzásahovej zóny, ktorá tam mala byť už od dávna. Takéto formálne zväčšenie A-zóny sa môže považovať za trikovú štatistiku. Na druhej strane sa však nedarilo eliminovať záujmy developerov, čo naznačuje ich spokojnosť so schválenou zonáciou, na rozdiel od nespokojnosti mnohých obyvateľov Tatier.
Ešte horšie situácie zaznamenali NAPANT a Národný park Malá Fatra, aj keď došlo k rozšíreniu zóny bezzásahových oblastí v porovnaní s predchádzajúcimi návrhmi, požadovaných 50 percent územia však nebolo dosiahnuté. V Malej Fatre sa tak do rúk ochranárov nedostane ani jediná kompletná dolina.
Národný park Poloniny, majúci jedinečné pralesy svetového dedičstva UNESCO, na tom nie je o nič lepšie. Iba približne 20 percent z jeho územia sa dostalo do A-zóny, pričom D-zóna, s najnižším stupňom ochrany, zostala opäť neprimerane rozsiahla. V spoločnosti panuje názor, že zonácia v aktuálnej podobe je neprijateľná nielen pre Slovensko, ale ani pre Brusel.
Situácia sa po 1. júli zhoršila, keď vláda schválila zonácie a prijala uznesenie, ktoré sa zdalo ako pokus zvrátiť dosiahnuté ciele Plánu obnovy a odolnosti, ktorý mal za cieľ reformu národných parkov a celkový manažment pod ministerstvo životného prostredia. Táto akcia dostala ostrú kritiku, pričom aj Kuffa označil toto uznesenie za absurdné.
Diskusia okolo zonácie národných parkov sa tedy neuzatvára. S uložením peňazí z Plánu obnovy a odolnosti na tento projekt sa očakáva, že Európska komisia zaujme prísny postoj. Jej pripravenosť a rozhodnosť nemôže byť v pochybnostiach, zvlášť po nedávnych kontroverzných rozhodnutiach vlády.
