Budúcnosť dodávok plynu na Slovensku: Zmeny a perspektívy
Úplné odstrihnutie od ruského plynu do septembra 2027, ako to požaduje európska legislatíva, nebude mať negatívny dopad na dodávky plynu na Slovensku. Toto skonštatovali odborníci na Stredoeurópskej plynárenskej konferencii, ktorá sa konala v Bratislave. Avšak spotrebitelia by mali byť pripravení na výrazný nárast cien, vyplývajúci z vyšších nákladov na prepravu plynu z nových dodávateľských smerov.
Rastislav Ňukovič, prezident Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ), uviedol, že cena prepravy môže vzrásť o štyri až desať eur. Podľa Ňukoviča, doteraz Slovensko uvádzalo plynové transakcie s relatívne nízkymi prepravnými nákladmi, pretože bolo na začiatku trás. Teraz sa ale tieto náklady stávajú významným faktorom, najmä keď sa ceny plynu v minulosti pohybovali medzi 15 a 20 eurami za megawatthodinu (MWh) pred vypuknutím vojny na Ukrajine.
Odborníci z oblasti prepravy, ako Michal Slabý z českého Net4Gas a Szabolcs Ferencz z maďarského FGSZ, potvrdili, že situácia v dodávkach plynu môže byť napätá. Maďarský zástupca varoval, že Rusko môže znížiť objemy dodávok cez južný koridor, čo by spôsobilo problémy nielen Maďarsku, ale aj ďalším krajinám ako Srbsko a Bosna, a zasiahlo by to stability regiónu.
Juraj Ondris, predseda predstavenstva SPP, informoval, že spoločnosť má diverzifikované zdroje a veľké množstvo naplnených zásobníkov. V roku 2026 má už dohodnuté podmienky s Gazprom Export, ktoré pokrývajú väčšinu potrieb zákazníkov. Dodávky aktuálne prebiehajú cez plynovod TurkStream, avšak Ondris poznamenáva, že európsky plán REPowerEU môže vytvoriť novú závislosť EÚ na trhu s LNG.
Výzvy a riešenia v oblasti energetickej transformácie
Peter Stano, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, súhlasí, že závislosť na dodávkach LNG z USA je nevhodná. Zdôrazňuje, že zraniteľnosť Európy je dosť závislá na fosílnych palivách, a preto je kľúčové prejsť na alternatívne zdroje a inovácie. Dve globálne krízy, ktoré Európska únia nevyvolala, ukázali jej zraniteľnosť, a preto je dôležitá diverzifikácia zdrojov.
Andrea Stegher, prezident Medzinárodnej plynárenskej únie (IGU), zdôraznil, že prechod na zelenú energiu bude evolučným procesom, ktorý si vyžaduje čas, investície a nevyhnutne si udrží rolu zemného plynu v energetickom mixe v nasledujúcich desaťročiach. Podľa Ňukoviča vodík môže byť perspektívny až v prípade, že jeho cena sa výrazne zníži, aby sa priblížila cene zemného plynu.
Szabolcs Hodosy, štátny tajomník ministerstva hospodárstva, upozornil na dôležitosť plynárenskej infraštruktúry ako strategického aktíva Slovenska. Vďaka investíciám môže plyn prúdiť z rôznych smerov, ale trh sa stáva čoraz citlivejší na geopolitické zmeny. Zásobníky plynu sa ukázali byť kľúčovým prvkom na zabezpečenie stability dodávok.
Slovensko momentálne disponuje zásobovacími kapacitami, ktoré zodpovedajú približne 70 percentám ročnej spotreby plynu. Hodosy zdôrazňuje, že týchto zariadení sa využívajú pre stabilitu dodávok v kritických časoch. Na dekarbonizáciu Európy je však potrebné pozerať s rozvahou, aby sa neohrozila konkurencieschopnosť ekonomiky. Plynárenský sektor nie je len prekážkou, ale skôr nástrojom pre úspešnú energetickú transformáciu. Spolupráca medzi štátom, regulátorom a priemyslom bude kľúčová pre zvládnutie nadchádzajúcich výziev.
