Desať rokov po referende o Brexite: Zmena názorov Britov
V júni 2016 sa britská verejnosť rozhodla odísť z Európskej únie, pričom 52 percent voličov podporilo tento krok. Dnes, po desiatich rokoch, ukazujú nové prieskumy, že názory sa za ten čas výrazne zmenili. Podľa prieskumu Ipsos pre King’s College London a analytickú sieť UK in a Changing Europe z mája 2026 si len 43 percent Britov myslí, že rozhodnutie o Brexite bolo správne. Oproti tomu 38 percent považuje toto rozhodnutie za chybu. Tento posun v názoroch odráža rastúci skeptický pohľad na výsledky a následky Brexitu.
Verejná debata stále prebieha
Expanzia verejnej debaty ohľadom členstva v EÚ bola evidentná a ukazuje sa, že otázka Brexitu sa nielen nezatvorila, ale naberá novú dynamiku. Hoci väčšina opýtaných by dnes volila návrat do EÚ, celospoločenská zhoda na vypísaní nového referenda zatiaľ chýba. Výsledky prieskumu naznačujú, že 48 percent Britov by podporilo konanie referenda do piatich rokov, zatiaľ čo 27 percent je proti. Tento nedostatok konsenzu naznačuje, že otázka zostáva kontroverzná a politicky nabitá.
Hospodárske dopady Brexitu
Ekonomické dopady Brexitu sú jasné. Dôvody pesimizmu sa prehlbujú, keď podiel tých, ktorí považujú Brexit za nevyhovujúci, vzrástol z 28 percent pred dvoma rokmi na 48 percent v súčasnosti. Mnoho Britov, vrátane voličov Leave, cíti negatívny dopad na ich ekonomickú situáciu a imigráciu. Ekonóm Jonathan Portes uvádza, že Brexit viedol k zníženému obchodnému objemu a k poklesu investícií, čím narušil konkurencieschopnosť britských firiem.
Generačné rozdiely v názoroch
Významné rozdiely v postojoch k EÚ sú evidentné medzi rôznymi vekovými skupinami. Medzi mladými Britmi vo veku 18 až 24 rokov by dnes 66 percent volilo návrat do EÚ, zatiaľ čo len 13 percent by podporilo pokračovanie mimo Únie. Naopak, staršia generácia nad 65 rokov naďalej preferuje zotrvanie mimo EÚ, čo naznačuje, že generačná obmena môže v dlhodobom horizonte zásadne ovplyvniť politiku krajiny týkajúcu sa EÚ.
Možnosti budúceho vzťahu s EÚ
V súčasnosti sa rozpráva o reálnych možnostiach budúceho vzťahu Británie a EÚ. Premiér Keir Starmer sa zaviazal k opätovnému budovaniu zblíženia s Úniou. Minulý rok sa na historickom samite v Londýne podpísali kľúčové dohody o novom strategickom partnerstve a opätovnej spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany. Tento tlak na tighter integration naznačuje, že britská politika sa snaží o nové vyváženie medzi suverenitou a výhodami členstva v EÚ.
Výzvy a spory v rokovaniach
Avšak rokovania sa stretávajú s množstvom prekážok. EÚ a Británia sa nemôžu dohodnúť na financovaní štúdia pre zahraničných študentov či na počte ročných víz. Obidve strany majú obavy, aby nestratili kontrolu nad otázkami migrácie a dodávkami podnikateľských kapacít.
Profesor Anand Menon z UK in a Changing Europe varuje, že každá možnosť budúceho vzťahu medzi Britániou a EÚ prináša svoje vlastné výzvy a kompromisy, pričom ich pochopenie bude zásadné pre budúcu politiku voči EÚ. Z pohľadu mnohých britských občanov je jasné, že otázka členstva v EÚ a jeho následkov ostáva aktuálnym a smerejo-významným témou, ktorá nepochybne ovplyvní politické diskusie v rokoch, ktoré prídu.
