Lupita Nyong’o a Heleny Trójskej: Problémy s castingom a etnické stereotypy
V poslednom čase sa rozprúdila debata okolo obsadenia Lupity Nyong’o do role Heleny Trójskej v pripravovanom filme Christophera Nolana. Elon Musk, známy svojou otvorenou kritikou, sa už viackrát vyjadril, že obsadenie černošskej herečky do tejto historickej úlohy je nepatričné. Tvrdil, že Nolan „stratil integritu” a jeho rozhodnutie obsadiť Nyong’o do úlohy Heleny Trójskej len na základe progresívnej politiky v Hollywoodu by malo byť predmetom kritiky.
Podľa Muska sa film Odysea stáva obeťou trendu, ktorý núti filmárov brať do úvahy etnické zloženie obsadenia, a to na úkor historickej autenticity. V súvislosti so spomínaným filmom bolo potvrdené, že Nyong’o si zahrá aj sestru Heleny, Klytaimnéstru, a medzi ďalšími obsadenými hrdinami sa objaví raper Travis Scott a transrodový herec Elliot Page. Takéto rozhodnutia stále zvyšujú napätie v kulturálnych diskusiách a otvorene odhaľujú, ako sa v súčasnosti pristupuje k historickým postavám a udalostiam.
Obavy spojené s rasovým obsadením v historických filmoch nie sú novinkou. Mnohí kritici sa snažia udržať „čistotu” etnických a kultúrnych hraníc starovekého Grécka a ich argumenty sú však často postavené na romantizovaní minulosti. Historické detaily sa v hollywoodskych filmoch, označovaných ako „sandálové veľkofilmy“, väčšinou ignorujú.
Nové vedecké poznatky o genóme populácií z doby bronzovej naznačujú, že predkovia starovekých Grékov mali genetické väzby predovšetkým na dnešných Stredomorčanov, nie na severoeurópske skupiny. Tým sa do istej miery oslabuje klasická predstava o fyzickej vzhľade postáv z gréckej mytológie a literatúry. Zaujímavé je, že i keď Matt Damon v novom filme stvárňuje Odysea, o jeho obsadení sa nikto nevyjadruje s takou razanciou ako o Nyong’o, pretože jeho európsky vzhľad sa zjavne považuje za „dostatočne blízky” k postavám, ktoré má reprezentovať.
Stojí za zmienku, že prezentácia Heleny, tradične opisovanej ako svetlovlasá a s bielou pleťou, nikdy nebola definitívna, pretože Homer nijako nepodrobne popisoval jej vzhľad. Tak tieto klasické znázornenia sú prevažne odhadmi a interpretáciami, ktoré do istej miery sú krajné a spekulatívne. Napriek tomu, keď bieli herci majú voľnosť v interpretácii historických postáv, v prípade hercov s inou farbou pleti sa hneď objavujú obavy o ‘autenticitu’, čo naznačuje zaujatý prístup, ktorý je historicky zakorenený.
Elon Musk a ďalší zástancovia striktne európskeho obsadenia tvrdia, že vzhľad Lupity Nyong’o automaticky vylučuje jej možnosť stvárniť Helenu. Avšak fyzické črty historických postáv v skutočnosti nikdy nemali taký jasný a definovaný základ, ako sa bežne predpokladá. Dôležité je uvedomiť si, že Hollywood už dávno prišiel s obrazom niektorých ikonických postáv, ktorý je pre nás zaužívaný, a preto je veľmi potrebné otázky ohľadom identity a diverzity vo filmoch tak otvorene diskutovať.
Nejde iba o nutnosť dodávať rôznorodosť do filmového priemyslu, ale aj o prerozprávanie našich historických mýtov s ohľadom na to, akú rozmanitosť a komplexnosť ponúkajú naše súčasné kultúrne naratívy. Tvorcovia môžu byť zdatní umožňovať kreatívnu slobodu vo vyprávaní, ako aj rozširovať divácku predstavivosť pomocou rôznej identity a pozadia hercov.
Vyvažovanie reality a fikcie
Ak by sa casting striktné riadil len fyzickým vzhľadom, proste by zamedzil mnohým talentovaným hercom. Privedení by sme boli k absencii celého obsadenia, kvôli ktorému by sa film stal nevhodným na sledovanie. Diváci by zostali bez prístupu k inovatívnym interpretáciám. Cieľom nie je iba presne reprodukovať staroveké postavy, ale súčasne ich zasadiť do kontextu dneška a otvoriť diskusiu o intervenčne skreslených historických narratívoch.
Prostredníctvom týchto debát vidíme, ako sa dynamika databázy v kultúre môže formovať a sprístupniť nové perspektívy, zrušiť zaužívané mýty a nakoniec nám pomôcť pochopiť, že umenie je dnes viac než len prostredok na prenášanie stojatých tradícií. Je to aj inšpirujúca platforma na otázky identity a diverzity.
