S Rusmi si ruku nikto podať nemusí
Keď Športový arbitrážny súd rozhodol, že ruskí hokejisti sa majú obratom vrátiť na všetky fóra, kam im hokejová federácia odoprela prístup, zavládlo pomerne pochopiteľné zdesenie. Parametre tohto zdesenia sú však paradoxne dôvodom na isté uspokojenie a upokojenie.
Reakcie verejnosti, funkcionárov aj sponzorov prezrádzali autentické zhnusenie z predstavy, že by si mali doslova či v prenesenom zmysle podávať ruky s exponentmi Putinovho režimu, jeho vlajkonosičmi, propagátormi a roztlieskavačmi jeho vraždenia.
Mäkšie sa to napísať nedá, keďže všetko, čo je dnes oficiálne ruské, viažuce sa na Ruskú federáciu, je organickou súčasťou tejto ťažiskovej štátnej „politiky“. V početných prípadoch iste z donútenia, ale to na veci príliš nemení. Ak chce niekto „oddeliť šport od politiky“, nech najskôr presvedčí kremeľského mäsiara.
„Čo si teraz počať?“ zalamoval všelikto rukami nad rozhodnutím súdu. Mimochodom, samotný verdikt nebudeme spochybňovať. CAS je súd, nie morálny tribunál, rozhoduje o pravidlách, nie o dobre a zle. Samotné rozhodnutie nikto kvalifikovaný vecne nespochybnil, tak sa ťažko jedovať.
Odvaha povedať „s Rusmi nehráme“ nebola drahá a predsa ju nenašli.
