Globálne otepľovanie zastavilo nástup ľadovej doby. Zachránili sme sa, alebo skôr naopak?
Popierači globálneho otepľovania donedávna argumentovali blížiacim sa nástupom novej ľadovej doby. Pred piatimi desaťročiami sa totiž stretla skupina vedcov, ktorá listom varovala vtedajšieho amerického prezidenta Richarda Nixona pred hroziacim príchodom ďalšej ľadovej doby. Tento argument sa v nasledujúcich desaťročiach stal kľúčovým dôkazom pre popieračov globálneho otepľovania.
Nástup novej ľadovej doby však bola len hypotéza, ktorú v ďalších rokoch prevážili vedecké dôkazy o otepľovaní zemegule. Po piatich dekádach sa vedcom prekvapivo podarilo dokázať, že pred dvetisíc rokmi sa ľadovec Barnes, ktorý v sebe ukrýva najstarší ľad v arktickej Kanade, znovu začal rozrastať.
Štúdia publikovaná v magazíne Science ponúka dôkaz nielen o tom, že vedci v 70. rokoch 20. storočia mali pravdu, ale aj o tom, že ľuďom sa nástup ľadovej doby nechcene podarilo zvrátiť. Nástup novej ľadovej doby zastavilo pálenie fosílnych palív. Či nás to však zachráni, ostáva otázne.
Ako sme zvrátili ďalšiu dobu ľadovú
„Je to veľmi silný príklad toho, ako sme narušili prirodzenú rovnováhu systému,“ povedal Nicolás Young, geochemik z observatória Lamont-Doherty Earth Observatory na klimatologickej fakulte Kolumbijskej univerzity.
Medzinárodný tím vedcov pod jeho vedením skúmal klimatickú históriu Laurentidského ľadového štítu, ktorý pokrýval väčšinu Kanady a sever Spojených štátov pred asi 95-tisíc až 20-tisíc rokmi.
Pozostatkom historického ľadovca je ľadová čiapka Barnes, ktorá sa v súčasnosti rozpína na horách v strede Baffinovho ostrova. Ukrýva v sebe najstarší ľad v Kanade, ktorý môže mať až 20-tisíc rokov.
Vedci najprv potrebovali vypočítať, kedy ľadovec prvýkrát dosiahol svoju súčasnú veľkosť. Podarilo sa im to vďaka meraniu prvku, ktorý vzniká na povrchu hornín pôsobením kozmického žiarenia prichádzajúceho z explodujúcich hviezd. Hromadenie izotópu berýlia sa totiž zastaví len vtedy, keď rastúci ľadovec prikryje kamene pred kozmickým žiarením. Autori tak vypočítali, že ľadový štít prvýkrát dosiahol svoju minimálnu veľkosť približne pred 3 600 rokmi.
V ľadovci sa tiež zachovali prastaré rastliny a kamene, ktoré ponúkajú odpovede o histórii jeho expanzie a náhleho zmenšovania. Pomocou rádiouhlíkového datovania vedci určili vek machu a lišajníkov.
