Ferenčák napadol výsledok volieb v Kežmarku, podnet rieši Najvyšší správny súd
Doterajší primátor Kežmarku a poslanec parlamentu Ján Ferenčák podal podnet na Najvyšší správny súd SR po tom, čo v októbrových voľbách tesne prehral so svojím súperom Marekom Hovaňákom, ktorého podporili Progresívne Slovensko, SaS a Demokrati. Ferenčáka od úspechu delilo 82 hlasov – Hovaňáka podporilo 1792 voličov, Ferenčáka 1710.
Svoj postup odôvodnil sťažnosťami od miestnych občanov, ktoré podľa neho vnášajú pochybnosti do regulárnosti hlasovania i sčítavania hlasov. O kroku informoval na sociálnych sieťach s tým, že ho k podaniu žaloby primäli početné podnety a otázky obyvateľov. Konkrétne pochybenia pri hlasovaní či sčítaní však nezverejnil.
Cieľom žaloby je preskúmať, či voľby prebehli v súlade so zákonom a ústavou. Najvyšší správny súd SR rozhodne do troch mesiacov. Ak sudcovia argumenty žaloby uznajú za opodstatnené, môžu voľby vyhlásiť za neplatné, zmeniť ich výsledok alebo určiť za víťaza kandidáta, ktorý bol zvolený legálne. V prípade, že súd pochybenia neobjaví, žalobu v plnom rozsahu zamietne.
Ferenčák má na poste skončiť po dvanástich rokoch. Vylúčili ho z Hlasu a čelí policajnému obvineniu z korupcie. Hovaňák na výsledok volieb reagoval slovami: „Ďakujem každému, kto nabral odvahu a uveril, že Kežmarok sa dá viesť slušne, férovo a bez strachu. Kežmarok už nepatrí jednému človeku ani jednej skupine, oddnes opäť patrí nám všetkým.“
Hovaňák v pondelok kritizoval absenciu komunikácie zo strany dosluhujúceho vedenia aj niektoré kroky úradu po voľbách. Podľa jeho slov Ferenčák ignoruje výzvy na stretnutie k odovzdaniu agendy, čo blokuje mesto nachádzajúce sa v rozpočtovom provizóriu. Poukázal aj na verejnú obchodnú súťaž na predaj majetku v Malom Slavkove, kde hodnota podľa znaleckého posudku predstavuje 1,1 milióna eur, pričom súťaž bola minimálne určená na 250-tisíc eur. Má tiež podozrenia na pripravované vysoké odstupné pre vedúcich pracovníkov mestského úradu. „Keď primátor v roku 2014 preberal mesto, tak v rezervnom fonde bolo 3,5 milióna eur, a dnes tam máme 18 eur a 45 centov,“ dodal Hovaňák.
Ferenčák reagoval, že odovzdanie úradu aj zvolanie ustanovujúceho zastupiteľstva prebehne v súlade so zákonom o obecnom zriadení, ktorý určuje 30-dňovú lehotu. Novému vedeniu odporúča viac trpezlivosti a rozvahy. „Sú tam presne určené lehoty a nevidím teraz priestor, aby sme sedávali každý deň alebo aby som rozprával niekomu, čo idem robiť alebo ako vykonávam svoj mandát,“ zdôraznil. Odmietol podozrenia o „zlatých padákoch“, netransparentnosti či rozpredávaní majetku a uviedol, že predaj majetku v Malom Slavkove bol riadne plánovaný a zastupiteľstvom schválený ako prebytočný.
Počas volebnej soboty Ferenčák zverejnil video z bezpečnostnej kamery, na ktorom pred jeho domom tancujú štyria muži. K videu priložil popis, že reálnymi víťazmi volieb sa stali Gregor Kuffa a Dávid Havira, a označil to za ich oslavný tanec. Ferenčák pred voľbami riešil stavby na pozemkoch Gregora Kuffu, brata a syna štátnych tajomníkov ministerstva životného prostredia Filipa a Štefana Kuffovcov. Mestský úrad pod jeho vedením podnikol kroky, aby polícia vyšetrila okolnosti výstavby. Ferenčák opakovane tvrdil, že stavby nemajú stavebné povolenia, čo Gregor Kuffa popieral. Sám Ferenčák pritom musí riešiť čierne stavby na svojich pozemkoch, ktorými sa zaoberajú polícia, prokuratúra a štátny stavebný dohľad.
Dávid Havira je kežmarský podnikateľ, ktorý figuruje v medializovanom prípade, kde mu Ferenčák v hotovosti odovzdáva 45-tisíc eur. Ďalších 75-tisíc mu vtedy ešte poslanec Hlasu sľúbil poslať na bankový účet. Ferenčák tvrdil, že nešlo o korupciu ani čierne peniaze, ale že 45-tisíc mužovi požičal, a zverejnené video uvítal ako dôkaz o existencii pôžičky pre jej ďalšie vymáhanie. Havira neskôr uviedol, že išlo o úhradu kúpnej ceny za pozemky s projektovou dokumentáciou, pričom tento spôsob úhrady bol realizovaný na jeho vlastný podnet.
Ferenčáka vylúčil Hlas zo svojich radov v marci 2026. Predtým v strane skončili aj Radomír Šalitroš a Samuel Migaľ. Podobne ako Ferenčák postupoval v minulosti Richard Raši, ktorý po prehre košických župných volieb v roku 2017 o 875 hlasov voľby napadol. Ústavný súd po vyše roku jeho sťažnosť zamietol.
