Pavel varuje, Pellegrini mlčí
Český prezident Petr Pavel adresoval Čechom posolstvo, ktorého myšlienkové jadro je omnoho akútnejšie a už oneskorené pre Slovensko. Zatiaľ čo predseda vlády Robert Fico spolu s českým expremiérom Andrejom Babišom kolaudoval v Prahe sochu, ktorá sa podľa autora nikdy nestane pomníkom česko-slovenskej vzájomnosti, Pavel upozornil na riziká, ktoré sa na Slovensku už naplnili.
V oblasti, kde autor dlhodobo používa metaforu „po nás potopa“, Pavel podľa komentátora Honzejka vystihol vládnu politiku slovami: „Čím sú krízy zreteľnejšie a nebezpečnejšie, tým viac akoby sme sa im báli uveriť a naopak dúfame, že nás nejako minú a riadením osudu to napokon dobre dopadne.“ Česko-slovenská podobnosť tu podľa autora silne rezonuje, problém však je, že na Slovensku sa nedá predpokladať, že „stratégovia“ Ficovej vlády zvládnu vymenovať všetky okruhy, v ktorých zlyhávajú. V mentálnom svete, v ktorom sa pretĺka od zlyhania až k úmyselnému šlendriánu, Fico podľa autora ani netuší, kde všade zlyháva.
To, že „je trestuhodné požičiavať si od budúcnosti miliardy na bežnú prevádzku“, je klišé aj na Slovensku až natoľko, že klasickejší príklad „hrachu na stenu“ ani nevymyslíme. Autor sa pýta, či tu ešte niekto verí, že asociálovi podnikajúcemu v politike pre vlastné materiálne blaho má zmysel pripomínať, ako Pavel Babišovi, že „je nemorálne prenášať náklady na vlastný komfort na vlastné deti, ktoré teraz sedia v laviciach základnej školy“. Aj keby ste na steny ignorancie a populizmu vrhli všetky zásoby hrachu, Fico je raz márnosť sama a druhýkrát márna snaha čokoľvek priemerne zložité mu vysvetliť.
Ani to, že „informačný chaos oslabuje schopnosť demokratickej spoločnosti rozhodovať a brániť sa“ – čím Pavel pokračoval –, nie je na Slovensku vec neznáma. Akurát Slovensko je už vo fáze, keď úradujúca nomenklatúra chaos nielenže neodmieta, ale naopak, pre jej pôsobenie v politike fungujú vygumované vedomia ako najväčšia opora.
Kolaps kritického myslenia, pred ktorým Pavel varuje slovami „neprestávajme veriť, že pravdu sa dá poznať, nestrácajme vieru v médiá, inštitúcie, vedu i jeden v druhého“, je pre antisystémovo-populisticko-gangsterskú moc to najlepšie, čo ju v oblasti komunikácie a informácií mohlo stretnúť. Pocity, že odkazy Petra Pavla adresované českej súčasnosti prípadné a aktuálne pre Slovensko už boli a dnes pôsobia oneskorene, betónuje výzva na odmietnutie prevedenia televízie a rádia pod štátny rozpočet. Tu by znel každý dodatok už zbytočne.
Skutočnosť, že zdroje životaschopnosti a napredovania spoločnosti vidí Pavel rozdielne od druhej vlády Babiša, je zrejmá, autor však pripúšťa, že v šťastnejšej časti bývalej ČSR to môže byť ešte predmetom sporu. Slovenský hendikep je, že – zdravíme Pellegriniho – prezident a premiér ako invalidní súrodenci z mentálneho „prednovembra“ vidia veci viac než podobne. Takmer rovnako, na čom nič zásadné nemení, že jeden je formálne prijateľnejší a ochotnejší ohýbať chrbát pred „Bruselom“ a spol. než ten druhý.
