Rozhádzal takmer miliardu, nestačilo to. Ako sa Vučić snažil udržať pri moci rovnako ako Smer
Srbi nepodľahli predvolebnej korupcii. Prezident Aleksandar Vučić pre nich aj pred týmito voľbami prichystal darčeky v podobe jednorazových dávok. Túžba po zmene však bola silnejšia a krajinu po novom povedie Študentská kandidátka.
Srbská ekonomika pritom rastie rýchlejšie ako slovenská. Priemerný plat v hrubom je síce zhruba o 300 eur nižší ako na Slovensku, no počas uplynulých troch rokov stúpol o takmer 46 percent. Aj HDP rastie rýchlejšie a o verejnom zadlžení Srbska môže Slovensko len snívať. Nespokojnosť obyvateľov s Vučićovou nomenklatúrou vyvolala najmä vysoká korupcia a autoritatívny štýl riadenia.
Ťah na dôchodcov ako na Slovensku
Srbské dôchodky sa v decembri minulého roka zvýšili v rámci pravidelnej valorizácie o 12,2 percenta. Bol za tým nárast priemernej mzdy, od ktorej sa spolu s infláciou dôchodky odvíjajú. Podľa tohto mechanizmu sa penzie zvýšia o 7,5 percenta aj tento rok. Dosiahnu tak v priemere 520 eur.
Popri pravidelnej valorizácii prezident Vučić v septembri rozhodol o mimoriadnej dôchodkovej dotácii vo výške od 170 do 300 eur v závislosti od výšky dôchodku.
Zvyšovať dôchodky tesne pred voľbami sa v minulosti rozhodla aj vláda Petra Pellegriniho. Len štyri dni pred ich konaním v roku 2020 schválil parlament zavedenie 13. dôchodkov, ktoré sa vyplácajú dodnes. Už vtedy nemali krytie v rozpočte a dnes stoja verejné financie 940 miliónov eur ročne a sú označované za jeden z najväčších problémov verejných financií na Slovensku. Vládnuci Smer dlhodobo využíva tému 13. dôchodkov ako jeden zo svojich hlavných pilierov sociálnej politiky a predvolebnej agendy.
Miliarda na balíčky
Vojnoví veteráni si v Srbsku pred tohtoročnými voľbami prilepšili o 213 alebo 85 eur podľa toho, či už príspevok pre veteránov dostávajú. Sumu 213 eur si jednorazovo pripísali aj poberatelia prídavku na dieťa. Rovnako tak všetci ostatní s nárokom na inú sociálnu dávku.
Štát v septembri mimoriadne vyplatil aj dospelých občanov, ktorí nemali nárok na peňažné plnenie z takzvaného Akcionárskeho fondu. Dostali 51 eur. Vo fonde sú príjmy z privatizácie a majetkové účasti v štátnych podnikoch.
Srbská vláda tieto dotácie dovedna zdôvodnila potrebou zmierniť energetickú krízu a rast životných nákladov obyvateľov. Celková hodnota balíka dosiahla 980,6 milióna eur, čo je zhruba päť percent plánovaných ročných príjmov verejných financií. Pôvodne mala táto jednorazová pomoc stáť 600 miliónov eur, no ministerstvo financií vraj našlo dodatočné mimoriadne zdroje.
Na dlh a odkladaním investícií
Srbská vláda financovala časť opatrení napríklad zvýšením deficitu o pol percentuálneho bodu, požičala si teda na finančných trhoch. Ďalším zdrojom financií bol Akcionársky fond. Financie získala vláda aj pribrzdením niektorých plánovaných verejných investícií a ich posunom do budúceho roku, napríklad na prípravu Expa 2027 v Belehrade či na výstavbu Národného futbalového štadióna.
„Opatrenia nie sú súčasťou dlhodobej stratégie, ale slúžia predovšetkým na získanie politickej podpory starších voličov pred voľbami,“ uviedol profesor Ekonomickej fakulty v Belehrade Milojko Arsić. Upozornil pritom, že dôchodcovia nemusia vždy a priori patriť medzi najzraniteľnejšie skupiny občanov. „Sú aj mladší ľudia, ktorí majú relatívne nízke príjmy,“ dodal.
Vučićovo predvolebné jednorazové zvýšenie dôchodkov a sociálne dávky kritizovala aj srbská opozícia, ktorá ich rovnako označila za snahu kupovať si voličov. Mimovládna organizácia CRTA konštatuje, že takmer miliarda eur z verejných zdrojov bola pred voľbami neoprávnene prezentovaná ako zásluha vládnucej strany. „Verejné práce, infraštruktúrne projekty, sociálne dávky a ďalšie opatrenia financované z verejných prostriedkov boli propagované na sociálnych sieťach Srbskej pokrokovej strany, často za účasti verejných činiteľov,“ kritizuje CRTA.
Jednorazové finančné balíčky boli praxou aj pri predchádzajúcich voľbách. V roku 2023 dosiahli opatrenia hodnotu 425 miliónov a rok predtým to bolo 540 miliónov eur.
