Do športu smerujú milióny eur, podľa NKÚ je ich kontrola pre nedostatočnú legislatívu slabá
Štátne výdavky na šport sa v uplynulých rokoch zvýšili o takmer 80 %, problematická je však kontrola ich zúčtovania či účelného využívania prijímateľmi. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), podľa ktorého súčasná legislatíva neumožňuje Ministerstvu cestovného ruchu a športu SR vykonať prierezový audit zameraný nielen na využitie zdrojov zo štátneho rozpočtu.
Slovensku tiež podľa kontrolórov chýba platná koncepcia rozvoja športu, ktorá by určovala priority, merateľné kritériá a pravidlá využívania verejných financií. NKÚ zároveň upozornil, že treba prijať nový strategický dokument, podľa ktorého by bolo možné zvýšiť mieru internej kontroly aj hodnotenie prínosu verejných zdrojov do rozvoja infraštruktúry a aktívnej podpory športovcov.
Od februára 2024 kompetencie nad financovaním športu prebralo novovzniknuté Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR. Túto zmenu sprevádzal výrazný nárast finančných prostriedkov určených na podporu športu a rozvoj infraštruktúry. Výdavky v rámci Národného programu rozvoja športu sa zvýšili zo 108 miliónov eur v roku 2023 na bezmála 192 miliónov eur v roku 2025, čo je navýšenie o 77,5 %. Za celé kontrolované obdobie dosiahlo čerpanie programu 491,4 milióna eur, pričom najviac išlo na uznané športy (40 %).
Najvážnejšie nedostatky kontrolóri zaznamenali pri poskytovaní a vyúčtovaní príspevku uznanému športu. Ministerstvo v niektorých prípadoch neoverovalo správnosť vstupných údajov, nevyžadovalo úplné podklady a nezabezpečilo úplnú evidenciu zmien vstupných údajov, na základe ktorých sa príspevky vypočítavali. Pri vybranej vzorke preto nebolo možné spätne overiť správnosť všetkých údajov, ktoré rozhodovali o výške poskytnutých financií, čo predstavuje riziko nesprávneho určenia výšky príspevkov pre jednotlivé národné športové zväzy.
„Kontrola odhalila prípady akceptovania výdavkov, ktoré nespĺňali podmienky oprávnenosti a verejné prostriedky tak neboli použité v súlade s účelom a podmienkami ich poskytnutia,“ uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo.
Pre legislatívne výnimky spojené napríklad s pandémiou ochorenia covid-19 či prílevom cudzincov po vypuknutí konfliktu na Ukrajine mohli športové zväzy presúvať časť prostriedkov pôvodne určených na šport mládeže do 23 rokov na prevádzkové a administratívne náklady. Výnimky pri povinnom rozdeľovaní financií na jednotlivé účely športovej činnosti platili ešte do konca vlaňajšieho júna. Kontrolóri zistili, že vo väčšine kontrolovaných prípadov klesli výdavky na športovanie mládeže pod 15 %, v niektorých prípadoch až na nulu. Podporu od športových zväzov tak nedostali mladí plavci, volejbalisti, atléti, cyklisti ani lyžiari. Rezort cestovného ruchu a športu na to v roku 2024 reagoval dodatočnou podporou mládežníckeho športu vo výške približne 12 miliónov eur.
„Krízové situácie vytvárajú vo verejných financiách priestor na rast existujúcich alebo netransparentný vznik nových výdavkov a keď ministerstvo nereaguje a neprijíma opatrenia, tak sú tieto medzery, žiaľ, využívané aj po skončení krízy. Je tak alarmujúce, že pravidlá umožnili zväzom nepodporiť mládež. Financovanie mládežníckeho športu by malo byť postavené na systémových pravidlách, nie na jednorazových dotačných schémach,“ zdôraznil Ivančo.
Kontrola odhalila problémy aj pri rozhodovaní o významných štátnych investíciách do športovej infraštruktúry. Príspevok 25 miliónov eur na výstavbu atletických hál vo Zvolene, Martine a Košiciach bol schválený bez relevantných podkladových štúdií, stavebných zámerov a presných analýz nákladov. Výber lokalít ani určenie výšky podpory neboli podložené odborným a ekonomickým hodnotením.
„Pri týchto projektoch existuje riziko dodatočného financovania z verejných zdrojov. Pri podpore výstavby multifunkčnej športovej haly Olympic Arena kontrola zistila, že MCRaŠ uzatvorilo zmluvu 20. decembra 2024 napriek tomu, že prijímateľ v čase podpisu nebol zapísaný v Registri partnerov verejného sektora. Ministerstvo neoverilo splnenie zákonných a zmluvných podmienok v súlade s pravidlami finančnej kontroly, a tak umožnilo vznik záväzkového vzťahu bez splnenia podmienok,“ zhodnotili kontrolóri.
V čase kontroly chýbal platný celoštátny strategický dokument pre oblasť športu. Pôvodná koncepcia rozvoja športu na roky 2022 až 2026 bola zrušená ešte v roku 2024. NKÚ preto apeluje na parlamentný výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch, aby vyzval ministerstvo na predloženie novej stratégie rozvoja športu. Kontrolóri tiež odporúčajú pripraviť legislatívne zmeny, ktoré by zabezpečili, aby sa pri národných športových projektoch preukazovala hospodárnosť investícií, uplatňovali jednotlivé hodnotiace kritériá a rozhodovalo transparentne.
