Fico po porážkach v Maďarsku a Srbsku: izolovaný a bez spojencov
Robert Fico sa po voľbách v Maďarsku a Srbsku ocitol v izolácii. Roky sa pritom aj od jeho kritikov ozývalo, aký je to geniálny politický stratég a macher, ktorý vždy vycíti, čo sa deje, dobre sa zorientuje a sadne si k správnemu stolu.
V posledných rokoch si však neomylne začal vyberať lúzrov. Psychopata Putina sa blazeovane opýtal, ako sa má, Orbána zachraňoval do poslednej chvíle a Vučičovi robil tanečnicu na rúre.
Keď srbskí nacionalisti napadli v Banáte príslušníkov slovenskej menšiny, Blanár vyhlásil, že ide o vnútornú záležitosť Srbska a slovenská vláda v tejto veci nič nepodnikne, nebude žiadať vyšetrenie incidentu a vlastne to ani neboli Slovenky a Slováci, ale akísi príslušníci slovenskej opozície.
Bájne čínske investície v kombinácii s miestnou korupciou zabili na stanici v Novom Sade 16 ľudí. Šmejdová stavba šmejdových technológií objednaná šmejdovou vládou sa zrútila po otvorení. Napriek tomu triumvirát držal, vo Ficovom a Orbánovom životnom záujme bolo dostať Vučičovo Srbsko pod totálny ruský a čínsky vplyv čo najskôr do EÚ, pretože každý spojenec, pripravený rozvracať európske spoločenstvo, sa hodí.
Prešli dva roky. Najskôr sa pokúsil Vučič zachrániť Orbána predvolebným vyhlásením, že pri ruskej rúre spájajúcej obe krajiny našli zrejme ukrajinské výbušniny. Nepomohlo.
Pár hodín pred voľbami sa napriek tomu nepoučený Fico pokúsil o niečo podobné. Vučičovi poskytol na verejnom mítingu v Novom Sade európske alibi pre tých, ktorí sa báli, že Vučič napokon stiahne srbskú kandidatúru na vstup do EÚ a pod ruským vedením začne budovať balkánske Bielorusko. Nepomohlo. Fico ostal sám.
Snáď po dvojitej Ficovej porážke v Maďarsku a v Srbsku už aj jeho technologickí obdivovatelia precitli a konečne pochopili, že Robert Fico je dnes dezorientovaný, izolovaný a neschopný vybudovať akékoľvek spojenectvo.
V Prešovskom kraji nepriamo podporil uziapaného neonacistu, v Bratislave mu nešlo o hlavnú stanicu, ale o infantilnú porážku progresivizmu. Každým jedným slovom sa prepadáva do vlastnej stratenosti a bezvýznamnosti.
Bludné a nehanebné cesty Blanára za vrahom ukrajinských detí Lavrovom, ktorý opakovane tvrdí, že ukrajinský národ a Ukrajina neexistujú, sú už iba následkami rozhodnutia politickej strany, ktorá prešla plne pod kontrolu gangsterského národného socializmu.
Všetky tieto spojenectvá mali mať akýsi pragmatický rozmer. Pragmaticky sme sa mali priateliť s Orbánovým „zaťkom“ elektrikárom, snáď najbohatším Maďarom na planéte. Pragmaticky sme mali znášať, ako Vučičova polícia mláti Slovenky a Slovákov v Banáte. Pragmaticky sme sa pri Rusku mali sústrediť iba na plyn a niečo, o čom už vedia strategicky bľabotať iba lobisti a Ficovi emisári, pripravujúci schröderovskú únikovú stratégiu do dozornej rady bársjakého energetického ruského koncernu.
