Blanár má pravdu, Rusko nikam nezmizne
Preto sa treba podľa toho zariadiť. Návšteva Moskvy a jej obsah je už jednoznačne za hranicou neformálneho rozvoľňovania vzťahov.
Viackrát sme sa mohli utešovať, že návštevy Kremľa či nehorázne výroky v podaní Roberta Fica sú do veľkej miery provokáciou voči domácemu publiku. Keď už neblokuje sankcie a dodáva zbrane na zabíjanie ruských vojakov, poteší svojich voličov aspoň tým, že zdvihne tlak opozičnému táboru.
Samozrejme, aj tieto výčiny plnili širšie úlohy. V očiach domáceho publika normalizovali ruskú vojnu a vyvolávali nedôveru voči spojencom, v očiach ostatných obyvateľov európskeho domu zasa vyvolávali nedôveru až zhnusenie zo Slovenska. Žiadna maličkosť, ale stále „len“ neformálne rozvoľňovanie vzťahov.
No cesta Juraja Blanára do Moskvy a jej obsah je už jednoznačne za touto hranicou. Otvorene a oficiálne sa ňou usiluje otvoriť Rusku cestu späť do Európy. Kým totiž Slovensku išlo len o udržiavanie dovozu energosurovín, všelikto krivil obočie, ale v zásade chápal.
Slovenská závislosť od ruských energonosičov je síce dobrovoľná, ale taká veľká a ekonomické záujmy spojené s ich dovozom natoľko silné, že morálny bankrot predviedli aj inakšie charaktery. Kde už by to mohli pochopiť lepšie ako napríklad v Nemecku?
Blanár v Moskve hovoril o energetike aj o „príčinách konfliktu“. Opozícia ho chce odvolať.
