Bombardovanie a kanibalizmus ako „humanitárny“ prístup
Oxymoron „humanitárne bombardovanie“ sa dá použiť v novom kontexte. Steve Witkoff nazval Vladimíra Putina humanitárnym človekom. Prečo? „Zobchodovali“ spolu výmenu amerického občana Stephena Hubbarda.
Aj Donald Trump je podľa Witkoffa a Putina humanitárne orientovaný, preto sa pravidelne vyhráža fyzickou likvidáciou jednotlivcom či celej kultúrnej oblasti. Bežný človek by za to čelil trestnému stíhaniu, Trumpovi sa to pokrytecky toleruje.
Putin má „humanitárny prístup“, preto naňho Medzinárodný trestný súd vydal v roku 2023 zatykač. Za nútené presuny (únosy) detí do Ruska. Tam im hrozí osud janičiarov na „ruský spôsob“, pretože Rusi neplánujú skončiť vojnu a na indoktrináciu militarizmom zneužívajú aj detské hračky.
Invázia tiež sleduje „humanitárne ciele“, preto od roku 2022 na Ukrajinu dopadli desiatky tisíc rakiet, bômb a útočných dronov. A padali aj počas tohto Witkoffovho humanitárneho newspeaku.
Pri tejto udalosti som si spomenul aj na svoj rozhovor s kolegom Petrom Pojmanom, ktorý sa už viac ako desaťročie zaoberá mapovaním ruských vojenských zločinov na Ukrajine (bol napríklad pri exhumácii masového hrobu v Izjume).
Na konferencii, kde sme sa stretli, zaznel aj jeho príspevok. Odcitujem abstrakt: „Ljudmila Husejnová strávila v zajatí v Donecku vyše tri roky. To, čo popisuje, v mnohom pripomína pravidlá gulagov v dobe vlády Stalina, keď moc v lágroch držali kriminálnici. Tí mali svoje zvyky, pravidlá a slovník. Všetky vrstvy kriminálneho sveta, od kanibalov po globálne skupiny organizovaného zločinu (Solncevskaja Bratva), sú dnes zapojené do ruskej agresívnej politiky.“
Súčasný ruský režim do seba integroval kriminálne subkultúry. Od mafie, ktorá ich „dodáva“, až po rôznych deviantov, ktorých potom využívajú aj na zastrašovanie politických väzňov a civilistov, do čoho možno zahrnúť aj znásilnenia.
Trump však nevidí nič kriminálne a hrozné na správaní Ruska voči Ukrajine, skôr má problém s tým, ako sa vo vojne správa Volodymyr Zelenskyj. Takže o Ukrajine musia rozhodnúť len USA, Rusko a Čína. Do týchto rečí zapadajú aj podozrenia z obmedzenia Starlinku (Musk obviňuje Trumpa a Trump Muska) a životne dôležitých spravodajských informácií. Potom reči o nutnosti vymeniť Volodymyra Zelenského, takže reakcia Zelenského v rozhovore s Piersom Morganom, že sa „cíti Trumpom zradený“, je úplne namieste.
Je to perfídne (vzhľadom na pozostalých po Izjume či Buči), ale horšie by bolo Trumpovo správanie nepomenovať. A neredukujme jeho postoje len na diplomaticky korektný jazyk alebo voľby „midterms“.
Pochybný bol už aj samit na Aljaške, ako aj cesta šéfa CIA do Moskvy, údajne preto, aby varoval Rusko pred útokom na NATO. Bola to len krycia dezinformácia. Pretože na takéto „varovanie“ by sa dal využiť aj iný a transparentnejší formát – spoločné vyhlásenie s európskymi spojencami, červené čiary (nielen verbálne) a zvýšenie prítomnosti USA na východnej hranici NATO. Nič z toho sa nedeje.
Musíme si uvedomiť (a starší aj prekonať istý geopolitický bias), že sa tu neobchoduje len s ukrajinskou bezpečnosťou a suverenitou, ale aj s tou európskou.
