Tlak železničiarov sa vyplatil, hrozba štrajku však ostáva
Odborové združenie železničiarov (OZŽ) vyhlásilo v polovici októbra štrajkovú pohotovosť, keďže sa nedohodlo s vedením štátnych Železníc SR (ŽSR) na mzdovom náraste na roky 2026 a 2027. Vo štvrtok odborári o svojich požiadavkách rokovali s manažmentom podniku po tom, čo odmietli ponuku sprostredkovateľa.
Nátlak sa zjavne vyplatil. ŽSR navrhli vyplatenie mimoriadnej prémie za január 2027 vo výške 200 eur na zamestnanca a nárast tarifných miezd o päť percent od júla budúceho roka.
Vedenie podniku tiež sľubuje upraviť ďalšie ustanovenia kolektívnej zmluvy „s cieľom sprehľadnenia, zefektívnenia postupov v kolektívnych pracovnoprávnych procesoch, zatraktívnenia pracovných podmienok a zavedenia nových benefitov v rámci ekonomických možností ŽSR“.
Odborári ocenili konštruktívny prístup zamestnávateľa a zobrali si čas na vyjadrenie k návrhu. Vedenie ŽSR verí, že k vyhláseniu štrajku nakoniec nedôjde.
Čo požadujú železničiari
Základnou požiadavkou železničiarskych odborárov je nárast miezd, hoci z doterajších rokovaní nebolo jasné, o koľko ich chcú zvýšiť. Podľa informácií INDEXU to malo byť aspoň o mieru tohtoročnej inflácie, ktorá sa pohybuje okolo troch percent.
„Návrh sprostredkovateľa bol pre nás absolútne nedostatočný, keďže nezohľadňoval ani len predpokladanú mieru inflácie za tento rok 2026. Je pre nás neprijateľné, aby bola poctivá a zodpovedná práca železničiarov odmeňovaná prepadom reálnych miezd,“ uviedol pred štvrtkovým rokovaním predseda podnikového výboru OZŽ Róbert Višváder.
Podľa neho však nejde len o vyššie platy. „Požiadavky sa týkajú celkového prístupu vedenia štátu k železničnému sektoru. Ide aj o celkové pracovné podmienky a budúcnosť železníc,“ vysvetlil.
Rovnako to hodnotí rušňovodič Matej Motyčka, ktorý začiatkom tohto roka viedol protesty proti telovým kamerám, ktoré pretlačil minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) po vlaňajších vlakových haváriách.
Podľa Motyčku sú zamestnanci nespokojní s tým, že vedenie ŽSR im ponúklo nulový nárast miezd, k čomu sa „pridáva dlhodobá frustrácia zo stavu slovenskej železnice“.
Odborník na železnice Jiří Kubáček k tomu dodáva, že štátni železničiari vidia, ako sa na platoch pridáva policajtom a učiteľom. Hovorí tiež o napätí medzi bežnými železničiarami a odborármi, ktorí v minulosti spolupracovali so zamestnávateľom: „Preto už aj odbory pritvrdili v rokovaniach.“
Podľa Višvádera malo vedenie ŽSR vyše desať mesiacov na to, aby prišlo s kompromisným návrhom: „Tento čas, bohužiaľ, nevyužil.“
