Umelá inteligencia a roboty už menia trh práce
Technologické zmeny zasahujú slovenský trh práce výraznejšie než pred desiatimi rokmi. Kým automatizácia a robotizácia postupne znižujú zastúpenie niektorých tradičných výrobných profesií, rastie podiel pracovných miest, ktorých náplň môže výrazne ovplyvniť generatívna umelá inteligencia.
Práce neubudnú, mení sa pracovná náplň
Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka patrí Slovensko v tomto smere medzi najviac exponované krajiny Európskej únie. Neznamená to však, že polovica zamestnancov príde o prácu. Pravdepodobnejšia je premena pracovných úloh, požadovaných zručností a spôsobu, akým ľudia vykonávajú svoje povolanie.
Za posledných desať rokov klesol na Slovensku podiel profesií výraznejšie vystavených robotizácii o 4,2 percentuálneho bodu, čo bol najväčší pokles v celej EÚ. Súčasne sa podiel profesií, ktoré môže výraznejšie zasiahnuť generatívna umelá inteligencia, zvýšil o 8,7 percentuálneho bodu. Výraznejší nárast zaznamenala spomedzi členských krajín iba Litva.
„Slovensko ukazuje, že ako silne priemyselná ekonomika bolo trendu robotizácie a z neho vyplývajúcich zmien na trhu práce vystavené nadpriemerne,“ konštatuje Koršňák. Pri interpretácii údajov treba zohľadniť aj spôsob štatistického sledovania zamestnanosti, ktorý môžu čiastočne skresliť napríklad zahraniční pracovníci v slovenskom priemysle.
Dva odlišné technologické trendy
V súčasnosti pracuje približne 52 percent Slovákov v profesiách, ktoré sú výraznejšie vystavené robotizácii alebo generatívnej umelej inteligencii. V Česku je to 53 percent a priemer Európskej únie dosahuje 49,3 percenta. Vyšší podiel vykazuje Luxembursko so 63 percentami a Holandsko s 54 percentami.
Robotizácia zasahuje najmä výrobné a priemyselné profesie, v ktorých stroje postupne preberajú časť manuálnych úloh. Generatívna umelá inteligencia sa naopak výraznejšie dotýka administratívy, odborných činností a ďalších znalostne náročných služieb.
Podiel zamestnancov v profesiách vystavených generatívnej umelej inteligencii dosahuje približne 37 percent na Slovensku aj v Česku, zatiaľ čo priemer EÚ je 38 percent. Pri robotizácii pripadá na Slovensku aj v Česku na profesie s vysokou expozíciou približne 16 percent zamestnanosti, kým priemer EÚ je 11 percent.
Premena európskej ekonomiky
Na úrovni celej Európskej únie sa za poslednú dekádu podiel zamestnanosti v profesiách výraznejšie vystavených robotizácii znížil z 12,2 na 10,9 percenta. Zastúpenie profesií potenciálne ovplyvnených generatívnou umelou inteligenciou vzrástlo z 34,8 na 38,4 percenta.
Podľa Koršňáka tieto čísla odrážajú dlhodobejšiu premenu európskej ekonomiky. Vyššia produktivita a automatizácia znižovali potrebu pracovníkov v časti výrobných profesií, zatiaľ čo rozvoj inovácií a znalostne náročných služieb vytváral dopyt po iných typoch pracovných činností. Na zmenách sa podieľali aj demografický vývoj, rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a presun ekonomickej aktivity smerom k službám.
Nemecko patrí medzi štáty s nadpriemerným zastúpením profesií vystavených robotizácii aj generatívnej umelej inteligencii. V časti južnej Európy, napríklad v Grécku, na Malte či v Španielsku, je zastúpenie profesií vystavených obom technologickým zmenám nižšie, čo môže súvisieť s väčším významom cestovného ruchu a služieb založených na osobnom kontakte.
Vysoká expozícia nie je prognózou nezamestnanosti
Samotná vysoká expozícia voči technológiám nehovorí, koľko pracovných miest zanikne. Analýza pracuje so širšími skupinami profesií a jej výsledky nemožno považovať za prognózu budúcej nezamestnanosti. Ukazujú skôr to, kde môžu technológie výraznejšie meniť pracovnú náplň a požiadavky na zamestnancov.
Priemyselná robotizácia už ukázala, že technologická zmena nemusí automaticky znamenať zánik celého odvetvia. Podobný proces môže teraz čakať administratívne, odborné či informačno-komunikačné profesie, v ktorých sa generatívna umelá inteligencia postupne stáva nástrojom na spracovanie informácií, tvorbu obsahu alebo automatizáciu rutinných úloh.
Do budúcnosti môže narastať aj význam povolaní, pri ktorých je rozhodujúci fyzický kontakt a osobná starostlivosť. Starnutie populácie totiž zvyšuje potrebu pracovníkov v zdravotníctve a sociálnych službách.
Pre Slovensko je táto otázka obzvlášť dôležitá. Krajina čelí starnutiu obyvateľstva a postupnému úbytku pracovnej sily, pričom mnohé firmy už dnes zápasia s nedostatkom zamestnancov. Robotizácia a umelá inteligencia preto nemusia predstavovať iba riziko. Môžu pomôcť podnikom udržať výrobu a produktivitu aj v situácii, keď bude k dispozícii menej pracovníkov.
Rozhodujúce bude, či sa zamestnanci dokážu prispôsobiť meniacim sa požiadavkám, či firmy zvládnu zavádzať nové technológie a či vzdelávací systém pripraví ľudí na nové typy pracovných úloh. Podľa Koršňáka tak nemusí byť najdôležitejšou otázkou to, koľko miest umelá inteligencia zruší, ale ako rýchlo sa slovenský trh práce dokáže zmeniť.
