Prečo sú domy na ostrove Curaçao farebné? Guvernéra vraj trápil bizarný problém
Curaçao leží neďaleko Venezuely a spolu s Arubou a Bonaire tvorí trojicu ostrovov holandského Karibiku, známych pod skratkou ABC. Hoci je autonómnou krajinou v rámci Holandského kráľovstva, má vlastnú vládu, jazyk aj osobitú kultúru, na ktorej sa podpísali stáročia stretávania európskych, afrických a latinskoamerických vplyvov.
Amsterdam v tropických farbách
Pri príchode do hlavného mesta Willemstad pripomína nábrežie historické centrum Amsterdamu. Úzke vysoké domy so zdobenými štítmi a šikmými strechami však žiaria žltou, ružovou, modrou či zelenou farbou a namiesto európskych kanálov sa pred nimi rozprestiera karibský prístav.
Farebné domy pozdĺž nábrežia Handelskade sú najznámejším symbolom Curaçaa. Holanďania ovládli ostrov v roku 1634 a vďaka prirodzenému hlbokému prístavu sa Willemstad postupne stal významným obchodným centrom. Pôvodne prevládali biele fasády, až kým v roku 1817 guvernér Albert Kikkert nenariadil používanie farebných náterov. Podľa miestnej legendy ho z bielych domov bolela hlava, pretože ostré karibské slnko sa odrážalo od svetlých stien a spôsobovalo mu silné migrény. Hoci sa tento príbeh traduje dodnes, historicky potvrdený nie je. Nariadenie o farebných fasádach však skutočne existovalo a postupne zmenilo vzhľad celého mesta. Historické centrum Willemstadu je dnes zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Most, ktorý sa hýbe
Willemstad rozdeľuje záliv Sint Anna a jeho dve najznámejšie štvrte spája most kráľovnej Emmy. Stojí na plávajúcich pontónoch a keď do prístavu prichádza väčšia loď, odsunie sa nabok. Miestni ho prezývajú Swinging Old Lady, teda hojdajúca sa stará dáma. Na jednej strane leží najstaršia časť mesta Punda s obchodíkmi a úzkymi uličkami, na druhej Otrobanda, ktorej názov v papiamentu znamená druhá strana.
Ostrov, ktorý si vytvoril vlastný jazyk
Najrozšírenejším miestnym jazykom je kreolský papiamentu, ktorý sa formoval pod vplyvom portugalčiny, španielčiny, holandčiny a afrických jazykov. Spolu s holandčinou a angličtinou je jedným z troch úradných jazykov ostrova. Miestne slovíčko dushi môže znamenať sladký, chutný, príjemný alebo milý.
V centre Willemstadu sa nachádza synagóga Mikvé Israel-Emanuel z roku 1732, ktorá je najstaršou dodnes nepretržite využívanou synagógou na americkom kontinente. Jej podlahu pokrýva jemný piesok, ktorý pripomína sefardskú židovskú komunitu usadenú na ostrove v 17. storočí.
Príbehy za farebnými fasádami
V štvrti Otrobanda sa nachádza Museum Kura Hulanda, venované transatlantickému obchodu so zotročenými ľuďmi a africkému kultúrnemu dedičstvu. S touto históriou súvisí aj príbeh Tulu, vodcu povstania zotročených ľudí na plantáži Knip v auguste 1795. Povstanie bolo násilne potlačené a Tulu popravili, dodnes však patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti miestnej histórie. Jeho príbeh pripomína Museo Tula v historickom dome Landhuis Knip.
Karibik, v ktorom rastú kaktusy
Curaçao patrí medzi najsuchšie ostrovy Karibiku. Najvýraznejšie to uvidíte v národnom parku Christoffel, kde sa nachádza aj najvyšší bod ostrova, 372 metrov vysoký Christoffelberg. Severné pobrežie má naopak skalnatý charakter, ktorý najlepšie spoznáte v národnom parku Shete Boka. Pri Boka Tabla prenikajú vlny do skalnej jaskyne a ich nárazy sprevádza hlasné dunenie. V oblasti Jan Kok sa v bývalých soľných panvách zdržiavajú plameniaky.
Každá zátoka vyzerá trochu inak
Curaçao má desiatky pláží, no namiesto dlhých piesočnatých pobreží prevládajú menšie zátoky obklopené skalami. Medzi najznámejšie patrí Grote Knip na západe ostrova s bielym pieskom a tyrkysovou vodou. Playa Lagun je obľúbená medzi šnorchlistami, pri Playa Piskadó pri rybárskej dedinke Westpunt sa často pohybujú morské korytnačky. Celodenné zázemie ponúka Cas Abao, rušnejšie sú pláže Jan Thiel a Mambo Beach pri Willemstade. Organizované výlety loďou vedú aj k neobývanému ostrovu Klein Curaçao.
Holandský syr s karibskou históriou
Kuchyňa Curaçaa vznikala stretávaním odlišných kultúr. Najznámejším jedlom je keshi yená, plnený syr z eidamu alebo goudy s koreneným mäsom, zeleninou a olivami. Vznikol vraj v období otroctva, keď zotročení kuchári využívali zvyšné obaly dovážaného syra. Ochutnať ho môžete v starej tržnici Plasa Bieu vo Willemstade, známej aj ako Marshe Bieuw. Na rýchle občerstvenie sú typické vyprážané taštičky pastechi.
Prečo je likér Curaçao modrý?
Španielski kolonizátori priviezli na ostrov sladké pomaranče, suché podnebie však spôsobilo, že plody sa zmenili na malé, výrazne horké citrusy známe ako laraha. Z ich voňavej kôry sa začal vyrábať pomarančový likér Curaçao. Charakteristická modrá farba s ovocím nemá nič spoločné, destilát je číry a farbu získava pridaním potravinárskeho farbiva. Výrobu likéru približuje historické sídlo Landhuis Chobolobo vo Willemstade, kde sídli liehovar Senior & Co.
