Vojny zabíjajú aj tým, že civilnému obyvateľstvu znemožňujú prístup k potravinám
Podvýživa, zaostávanie detí v raste a ich akútna vychudnutosť sa podľa nového Globálneho indexu hladu, zverejneného minulý týždeň tesne pred Svetovým dňom výživy, zhoršili. Zastavil sa tak trend zlepšovania, ktorý trval dve desaťročia.
Údaje v tohtoročnom indexe zachytávajú situáciu v oblasti hladu v 122 krajinách v rokoch 2021 až 2025. Autori správy upozorňujú, že vojna proti Iránu tento nepriaznivý vývoj ešte prehĺbi a v nasledujúcich rokoch odsúdi na hlad desiatky až stovky miliónov ďalších ľudí. A to popri odhadovaných 645 miliónoch, ktorí už v roku 2025 trpeli podvýživou.
Chýba pšenica aj hnojivá
Šírenie hladu má v dnešnej ére „polykrízy“ mnoho príčin. Siahajú od faktorov, ktoré človek nedokáže ovplyvniť, napríklad poveternostných javov, akým je El Niño, až po narušenia, ku ktorým sme sami prispeli, ako je zmena klímy.
Pribúda však ďalší zásadný faktor: rastúci počet vojen. Program Uppsalskej univerzity na výskum konfliktov, ktorý zhromažďuje príslušné štatistiky, zaznamenal v roku 2025 až 65 ozbrojených konfliktov s účasťou štátu. Je to najviac od druhej svetovej vojny.
Vojny zabíjajú aj tým, že civilnému obyvateľstvu znemožňujú prístup k potravinám. Platí to od Sudánu cez Konžskú demokratickú republiku až po Pásmo Gazy. Vlani bol po prvý raz od zavedenia metodiky OSN na klasifikáciu potravinových kríz vyhlásený katastrofálny hladomor súčasne na dvoch miestach – v Sudáne a v Gaze.
Hoci všetky vojny spôsobujú hlad, niektoré majú oveľa rozsiahlejšie dôsledky, ktoré zasahujú ďaleko za hranice bojísk. Príkladom je ruská agresia proti Ukrajine. Pred inváziou Moskvy zabezpečovali tieto dve krajiny približne 30 percent svetového vývozu pšenice. Keď sa v roku 2022 narušili dodávky, ktoré smerovali prevažne cez Čierne more, ceny potravín prudko vzrástli. Najťažšie následky pocítili obyvatelia chudobných krajín Afriky a Ázie.
Tohtoročná americko-izraelská vojna proti Iránu predstavuje podobný otras. Pred vojnou prechádzalo Hormuzským prielivom približne 30 percent svetového vývozu hnojív – od močoviny a amoniaku až po fosfáty a síru. Tieto dodávky sa na istý čas úplne zastavili a teraz sa obnovujú len v minimálnom objeme. Svetová banka predpokladá, že napríklad cena močoviny tento rok vzrastie o 60 percent a stabilizuje sa až v roku 2027.
Pre poľnohospodárov v chudobných krajinách sa tak hnojivá stávajú prakticky nedostupnými. Ich nedostatok spôsobený vojnou preto priamo prispieva k hladovaniu detí, ich zaostávaniu v raste a akútnej vychudnutosti v iných častiach sveta.
Nižšie deti
Dokonca aj jednopercentný nárast cien potravín súvisí so zvýšenou úmrtnosťou detí mladších ako päť rokov. Domácnosti, ktoré si len s ťažkosťami dokážu zabezpečiť jedlo, začínajú šetriť predovšetkým na najvýživnejších potravinách. Pre deti to má celoživotné následky.
Moses Chrispus Okello, výskumník Inštitútu pre bezpečnostné štúdie pôsobiaci v Etiópii, upozorňuje, že nová potravinová kríza zasahuje africké krajiny obzvlášť tvrdo. Nemajú peniaze, zápasia s vysokými dlhmi, veľkým počtom utečencov a už teraz ich sužujú suchá. Hlad vyvolaný vzdialenou vojnou navyše často podnecuje nové konflikty, ktoré prinášajú ešte väčšiu nestabilitu a ďalšie hladovanie.
Abdoulaye Mohamadou zo Stáleho medzištátneho výboru pre boj proti suchu v Saheli tvrdí, že hlad a vojna v tomto africkom regióne súvisia. Vojna obmedzuje prístup k poľnohospodárskej pôde a pohyb pastierov so stádami. Zároveň narúša fungovanie trhov, dodávateľských reťazcov, humanitárnej pomoci aj obchodu.
Trumpova administratíva zlikvidovala niekdajšiu Americkú agentúru pre medzinárodný rozvoj (USAID). Spojené štáty spolu s ďalšími krajinami zároveň výrazne obmedzili financovanie Svetového potravinového programu OSN (WFP). Washington navyše nariadil zastaviť práce na konkrétnych projektoch, ktoré predtým financoval, od Jemenu cez Sudán až po Haiti.
