Obrat, ktorý nikto nečakal. Žilinská univerzita už nechce predať svoju ikonickú historickú budovu
Mnoho Žilinčanov má k historickej budove Žilinskej univerzity citový vzťah. Budova pôvodne žilinskej reálky bola ich alma mater, dreli tu lavice a prežívali svoje vysokoškolské príbehy. Niet sa čo čudovať, že proces predaja historickej budovy je ostro sledovaný. Nejde pritom len o sentiment, ale najmä o zachovanie a využitie jednej z najcennejších pamiatkovo chránených budov v Žiline.
Žilinská univerzita v Žiline, ktorá je vlastníkom secesného školského objektu, dlhé roky komunikovala, že nevie zohnať asi dvanásť miliónov eur na obnovu. Akademický senát Žilinskej univerzity v Žiline tak odhlasoval zaradenie historickej budovy do nepotrebného majetku a vedenie univerzity spustilo kroky na odpredaj pozemkov takzvaného „Áčka“.
Predaj je pozastavený
Škola vyhlásila až dve verejné obchodné súťaže. Spolu s budovou chcela predať aj pozemky, garáže, projektovú a ostatnú dokumentáciu. V podmienkach súťaže stálo, že cena nesmie byť nižšia ako 2,27 milióna eur. O objekt v centre Žiliny, ktorý sa zachoval takmer v pôvodnom stave, bol záujem v oboch súťažiach. No celý proces aj po druhýkrát zlyhal a veci nabrali nečakaný obrat. Nové vedenie Žilinskej univerzity predaj zastavilo.
„Do opakovane vyhlásenej obchodnej verejnej súťaže na predaj historickej budovy bývalého reálneho gymnázia na ulici J. M. Hurbana 15 v Žiline sa zapojilo niekoľko záujemcov. Súťaž však bola vyhodnotená ako neúspešná a proces je v súčasnosti pozastavený,“ poskytlo stanovisko vedenie Žilinskej univerzity v Žiline.
Hľadá sa financovanie
Poslední študenti a zamestnanci opustili objekt pred dvadsiatimi rokmi. Odvtedy sa škola snažila nájsť svojej prvej budove novú funkciu. V zásuvke drží kompletný projekt obnovy budovy a vybudovania popularizačného centra. Má prieskumy pamiatkarov, architektonické štúdie, dokonca stavebné povolenie a vysúťaženého dodávateľa stavebných prác.
Nechýbalo veľa, aby sa na obnove pôvodnej Uhorskej kráľovskej štátnej reálnej školy, postavenej v rokoch 1910 až 1912, začalo pracovať. Dlho pripravovaný projekt padol tesne pred finále, keď prišiel o financovanie. Nové vedenie univerzity sa rozhodlo, že predaj historickej budovy „A“ nateraz prehodnotí.
„Aktuálne zvažuje alternatívy na financovanie jej rekonštrukcie. Budova je úzko spojená s históriou našej univerzity. Nakoľko je mimo nášho kampusu, vieme si predstaviť jej využívanie nielen na účely UNIZA,“ poskytlo vedenie univerzity svoje stanovisko bez ďalšej konkretizácie, či opráši svoj pôvodný projekt.
Budova je v pôvodnom stave
Vzdelávacia inštitúcia bude musieť všetky stavebné zásahy konzultovať s pamiatkarmi. Z pamiatkového hľadiska je národná kultúrna pamiatka na Legionárskej ulici zachovaná takmer v pôvodnom stave a neprešla podstatnými prestavbami. Zostalo mnoho pôvodných architektonických prvkov, exteriér i interiér budovy nie sú výrazne zmenené.
V interiéri zostalo viacero menších plôch s dlažbou a liatym terazzom. „Pôvodná je väčšina okenných výplní, zhruba v 30 percentách sú zachované aj pôvodné dverné výplne od jednokrídlových po presklené steny,“ poukazuje na hodnoty zachovanej stavby architektka Zuzana Grúňová.
K pôvodným prvkom treba priradiť geometrickú štukovú výzdobu a rastlinné motívy, rovnako i kamenné prvky zábradlia schodiska a kovové mreže. Vo vstupnom foyer je osadená drobná kamenná fontánka so sedením, tiež typická pre verejné budovy tej doby.
Počas 17. novembra na Medzinárodný deň študentstva a výročie Nežnej revolúcie chce univerzita zorganizovať prvú verejnú návštevu budovy „A“. Deň otvorených dverí spoja s diskusiou s vedením o možnostiach rekonštrukcie. „Počet návštevníkov v budove budeme limitovať, najmä z kapacitných dôvodov. Preto záujemcom sprístupníme možnosť zaregistrovať sa vopred,“ spresnila informáciu hovorkyňa univerzity Martina Sláviková.
