Ruský rozpočet je vojnový, ekonomika však neklesla
Ruské ministerstvo financií zverejnilo návrh štátneho rozpočtu, v ktorom sa výdavky na obranu zvyšujú o viac ako štvrtinu. Podľa hlavnej ekonómky pre rozvíjajúce sa trhy konzultačnej spoločnosti Oxford Economics Tatiany Orlovej to naznačuje, že Rusko sa nechystá na mier, ale na pokračovanie vojny.
„Keď dávate 6,9 percenta HDP na vojenské výdavky, respektíve s obranou súvisiace položky, hovoríme o vojnovom rozpočte,“ uviedla Orlová. Výdavky na armádu sú podľa nej vysoké v porovnaní s pôvodným plánom 5,3 percenta HDP z konca minulého roka.
Ekonómka zároveň upozornila, že Rusko už nie je len obrovská čerpačka, pretože jeho závislosť od vývozu energií sa výrazne znížila. „Rusko má obrovskú digitálnu ekonomiku a služby. Ekonomika je oveľa lepšie diverzifikovaná, než si ekonómovia myslia,“ tvrdí Orlová.
Nie všetky sankcie fungujú
Orlová priznáva, že nie všetky sankcie proti Rusku fungujú. „Kanály, cez ktoré krajiny zvyčajne utŕžia obrovské otrasy a skolabujú, v Rusku nefungujú. Netvrdím, že je imúnne, to určite nie, ale bolo na to pripravené,“ vysvetlila.
Ruské prognózy rastu na budúci rok vo výške 1,4 percenta a odhad rastu 1,9 percenta na rok 2028 sa jej zdajú veľmi optimistické. Vlastná prognóza Oxford Economics počíta s rastom ruského HDP na budúci rok na úrovni 0,9 percenta a na rok 2028 predpovedá jedno percento. Ruská ekonomika podľa nej v súčasnosti nemá vysoký rastový potenciál.
Pri inflácii centrálna banka vidí budúcoročnú infláciu na úrovni štyroch percent, čo je takisto veľmi optimistické. Oxford Economics predpovedá priemernú infláciu na budúci rok vo výške 6,6 percenta a v roku 2028 na úrovni 7,2 percenta. Vojna podľa Orlovej neustále generuje otrasy, ktoré nedovoľujú inflácii klesnúť na cieľové hodnoty.
Dane, oligarchovia a rast miezd
K schváleným daniam z pasívnych príjmov, ako sú podielové fondy, Orlová uviedla, že polovica Rusov nemá žiadne úspory. Predpokladá, že zmeny ovplyvnia iba tých Rusov, ktorí do týchto nástrojov investujú. Zvýšenie daní z dividendových príjmov podľa nej zasiahnu aj nerezidentov.
Na otázku, či môžu byť oligarchovia nahnevaní na Putinov režim kvôli daniam z neočakávaných ziskov pre metalurgické a ťažobné spoločnosti, Orlová odpovedala, že v Rusku panuje nepochopenie fungovania politického systému. „Oligarchovia sú mu úplne podriadení. Je to jednostranný vzťah a Putin má nad nimi úplnú kontrolu,“ povedala.
Trh práce je podľa nej extrémne napätý a mzdy v obrannom priemysle rastú rýchlejšie než produktivita práce. „Ak si chcete napríklad nájsť kvalifikovaného zvárača v Rusku, musíte mu zaplatiť plat zodpovedajúci západným štandardom,“ uviedla. Títo ľudia zrazu zarábajú oveľa viac ako pred vojnou a vytvárajú dodatočný dopyt po službách. V malých ruských mestách začali počas vojny vyrastať fitnescentrá a kozmetické salóny.
Orlová patrí medzi ekonómov, ktorí v určitom bode očakávali recesiu, no tá nikdy neprišla. Dôvodom, prečo k nej nedošlo, je podľa nej silný domáci dopyt domácností.
