Ministri V4 tlačia na Brusel kvôli cenám energií
Ministri krajín Vyšehradskej skupiny po rokovaní s eurokomisárom pre energetiku a bývanie Danom Jørgensenom v Bratislave predostreli viacero požiadaviek. Chcú, aby európske programy mohli využiť na energopomoc pre priemysel, podporu Komisie pre nové dodávkové trasy pre plyn a ropu či posilnenie postavenia jadrovej energetiky.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková upozornila, že energeticky náročné podniky platia za energie niekoľkonásobne viac než konkurencia v USA či Ázii. Slovensko pritom vyrába približne 85 percent elektriny z dekarbonizovaných zdrojov, má vysokú pripojiteľnosť a je čistým exportérom energie.
Saková zdôraznila, že zástupcovia bloku reprezentujú 62 miliónov obyvateľov a deväť percent HDP Európskej únie. V spoločnej deklarácii o cenách a konkurencieschopnosti, bezpečnosti dodávok a rámci po roku 2030 posielajú jasný signál priorít smerom k Európskej únii. Ministerka vyzdvihla požiadavku na dočasnú výnimku, ktorá by umožnila využívať zdroje EÚ na podporu priemyslu, konkrétne eurofondy na kohéziu, ako aj flexibilnejší Modernizačný fond.
Český minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček uviedol, že Česko zredukovalo regulovanú zložku cien a prenieslo poplatky za obnoviteľné zdroje na štát, no v novej vlne krízy to nestačí. Presadzuje zavedenie stropov u výrobcov a obchodníkov, ako aj odklad zavedenia emisných povoleniek ETS1 a ETS2 o niekoľko rokov. Navrhol tiež, aby sa štátne výdavky na kompenzácie drahých energií nezapočítavali do fiškálnych deficitov sledovaných Komisiou.
Poľský minister energetiky Miłosz Motyka hovoril najmä o rozvoji jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov a zdôraznil potrebu ochrany energeticky náročného priemyslu cez európske mechanizmy, ako je Dohoda o čistom priemysle (CISAF), a zníženie prenosových sadzieb. Podľa jeho slov by sa v energetickej transformácii nemali rozlišovať technológie, ale staviť na nízkoemisné zdroje vrátane jadra a malých modulárnych reaktorov.
Zástupca maďarského ministerstva hospodárstva a energetiky István Kapitány vyzdvihol vysokú úroveň prepojenia plynárenských aj elektrických sústav v regióne a naplnenosť zásobníkov. Kľúčové pre vnútrozemské štáty bez prístupu k moru bude podľa neho naplno využiť domáce zdroje a spojiť elektrifikáciu s rozvojom jadrovej energetiky.
Komisár Jørgensen po stretnutí uznal, že ceny energií sú príliš vysoké a ovplyvňujú každodenný život občanov a podnikov. Európa je podľa neho na tom s diverzifikáciou dodávok omnoho lepšie než v roku 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu, no naďalej je závislá od globálneho trhu. Pripomenul plán do konca roka 2027 prestať dovážať ruský plyn, ktorý má nahradiť poľské prepojenie a LNG terminál na chorvátskom ostrove Krk.
Brusel je otvorený možnosti poskytnúť štátom pomoc dočasnými opatreniami, ktoré však nesmú ohroziť dlhodobú stratégiu Únie. Ako príklady Komisia uvádza zníženie daní z elektriny, podporu výmeny plynových kotlov za tepelné čerpadlá či sociálny lízing elektromobilov. Jadro môže podľa Jørgensena pomôcť znižovať ceny aj posilniť bezpečnosť dodávok a Únia intenzívne pracuje na podpore malých a pokročilých modulárnych reaktorov.
Šéfka Komisie Ursula von der Leyen po samite lídrov členských štátov v Bruseli uviedla, že v spolupráci s Medzinárodnou energetickou agentúrou sa uvoľní 100 miliónov barelov ropy a nafty na obdobie štyroch mesiacov. Komisia zároveň plánuje predĺžiť a rozšíriť dočasný krízový rámec štátnej pomoci pre najviac zasiahnuté odvetvia, pripraví krátkodobý rámec na zvýšenie kapacít rafinérií a poverí operátora dobrovoľnými spoločnými nákupmi energií na globálnom trhu.
