Priatelia kohézie majú nemecký problém
Práve skončený európsky summit azda nebol najneúspešnejší, ale celkom iste bol jedným z najneúspešnejších. Nie preto, že by EÚ hrozil bezprostredný náraz do múru, ako trebárs počas gréckej krízy eura, ale preto, že šírka a množstvo problémov vyzerajú desivo.
Tak desivo, že klišé o „dokonalej búrke“, do ktorej sa Európska únia rúti, má tentoraz opodstatnenie. Hĺbku krízy „štátnych pilierov“ EÚ azda najlepšie vystihne konštatovanie, že najpevnejšie z nich dnes vyzerá Taliansko. Do najbližšej finančnej krízy, samozrejme.
Všemožné problémy a spory sa najhmatateľnejšie manifestujú na peniazoch: vzhľadom na pôsobenie Ruska, Číny a Spojených štátov musia európske štáty znášať vonkajšiu záťaž spojenú s podporou Ukrajiny a dovnútra donori strácajú chuť financovať východných „príživníkov“.
Týmto samozvaným „priateľom kohézie“ sa zasa zdá, že Nemci zmľandraveli, ťahajú nejako pomaly, a keď sa im už nechce viac pracovať, mali by aspoň viac platiť. Napočudovanie, nestretáva sa to tam so sympatiami. Výsledkom je pretrvávajúci a už aj akútne pôsobiaci spor o európsky rozpočet.
