Namaľoval svoje vojnové traumy
V júni roku 1924 sa v Bratislave otvorila pozoruhodná umelecká výstava, ktorá na chvíľu rozbúrila stojaté vody kultúrneho života v novej slovenskej metropole. Neodohrávala sa v reprezentačnej galérii ani vo výstavnom priestore, ale v školskej telocvični na Ružovej ulici, kde po prvý raz v koncentrovanej podobe vystavil svoje diela košický maliar Anton Jasusch.
Už názvy vystavovaných diel mnohé napovedia: Kolobeh života (Putovanie duší), Zánik planéty, Žltý mlyn, Posledný súd či Príšera vojny. Do dobového kánonu, v ktorom sa vo výtvarnom umení často hľadalo národné a slovenské, zrazu vtrhol muž s desivou víziou ľudského osudu, neodbytného konca a vojnovej fantazmagórie. Viaceré z plátien merali 3 x 3 metre a návštevníkov okamžite upútali monumentalitou zobrazenej myšlienky.
Dokonca aj dobová tlač zareagovala búrlivejšie, než to bývalo v prípade kultúrneho života zvykom. Kým jedni ohlasovali nový fantastický zjav, pri ktorom je potrebné vybehnúť na ulicu a kričať „Heureka“, iní tomu istému zjavu vyčítali, že je „nestudným ospevovaním ľudského koitu“.
To, čo upútalo pozornosť bratislavského publika, vynikalo z osobnej a strašnej umelcovej skúsenosti. Po rokoch strávených na frontoch prvej svetovej vojny, v zajateckých táboroch v Rusku i strastiplnej ceste domov cez polovicu sveta sa Anton Jasusch na niekoľko rokov zamkol a maľoval. V akomsi tvorivom záchvate vzniklo jeho životné dielo, ku ktorému sa už azda ani v neskorších rokoch neprepracoval.
Posolstvo ukryté v Jasuschových plátnach charakterizoval historik umenia Tomáš Štrauss. Podľa jeho slov robí honba za peniazmi, kariérou a spoločenským postavením z človeka pretekára, ktorý nevie prečo a kam beží. Osobitné miesto v tomto systéme odcudzujúcich síl má podľa autora sexus, ktorý je danej spoločnosti narkotickou „soľou a korením bytia“. Nielen zmechanizovaný a bezcieľne prežívaný život a nedostatok ideálov, ale aj falošné ideály utvárajú prostredie, v ktorom sa rozvíja, ako sa vyjadril sám Jasusch, „dnešný človek, ktorý všetko vie, o všetkom vie, len o tom nie, čo by mal“.
